Lucas 10

Tèstèman nèf-la: Épi an posyòn an liv samz-la (ACFNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Apwé sa Jézi apwenté swasant douz nonm épi i voyé yo alé avanʼy pa dé an tout sé vil-la èk vilaj-la i menm té ni pou alé-a.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 I di yo, “Wékòt-la pawé, mé la pa ni asé twavayè. Mandé mèt wékòt-la pou i voyé twavayè pou anmasé wékòt-la.
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 Alé! Mwen ka voyé zòt kon ti mouton anpami chyen mawon.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Pa pwan lajan ni sak ni plis pasé yon pè soulyé. Pa doubout anlè lawout pou zòt di pyès moun bonjou.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 Lè zòt antwé andidan yon kay, pwèmyé bagay pou zòt di sé ‘Bennédiksyon pou tout moun ki an kay sala.’
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 Si yon nonm ki kontan lapé ka wèsté la, bennédiksyon-an kay wèsté anlèʼy. Si pa sa bennédiksyon-an kay viwé jwenn zòt.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 Wèsté an menm kay sala, bwè èk manjé népòt sa yo ofè zòt, paski yon twavayè méwité péyé pou twavay li. Pa kité yon kay pou zòt alé wèsté andidan yon lòt.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 Lè zòt alé andidan yon vil èk yo byen wisivwè zòt, manjé sa sé jan plas-la ofè zòt.
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 Djéwi tout sa ki malad èk di yo jou-a ja wivé pou Bondyé kondwi yo.
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 Mé lè zòt antwé andidan yon vil èk yo pa wisivwè zòt, alé an chimen yo èk di yo,
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 ‘Jik lapousyè vil zòt-la ki pwi an pyé nou, nou ka soukwé kont zòt pou moutwé kon sa Bondyé pa plè èk sa zòt ka fè-a. Nou ja di zòt kon sa jou-a ja wivé pou zòt aksèpté kondwit Bondyé, mé zòt wifizé fè sa.’
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 Mwen ka di zòt, Bondyé kay pini sé jan vil Sòdonm-lan èk tout movèzté yo mwens pasé sé jan vil sala.
12 E Jesus disse mais isto:
13 “Ki mizi téwib i kay téwib pou zòt, jan vil Korazin! Ki mizi téwib i kay téwib pou zòt osi, jan vil Bèfsayda! Si sé miwak sala ki fèt anpami zòt-la té fèt anpami sé jan vil Taya èk Sidon-an, ni lontan sé jan mové sala té kay ja asid èk yo té kay mété had ki fèt èk sak ki ka gwaté lapo anlè yo, èk mété sann difé anlè yo pou moutwé ki yo ja tounen hòd péché yo.
13 Jesus continuou:
14 Bondyé kay pini sé jan Taya èk Sidon-an mwens pasé i kay pini zòt asou jou jijman-an.
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 Èk zòt, jan vil Kapènéyòm, zòt té vlé lévé mouté an syèl? Mé, non! Zòt kay tonbé an lanfè.”
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 Jézi di sé disip li-a, “Sa ki obéyiʼw obéyi mwen, sa ki widjèktéʼw widjèkté mwen, èk sa ki widjèkté mwen widjèkté moun-an ki voyé mwen-an.”
16 Então disse aos discípulos:
17 Sé swasant douz disip-la witounen ka widjèwté. Yo di, “Senyè, jik sé vyé lèspwi-a ka obéyi nou lè nou sèvi nonʼw!”
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 Jézi wéponn yo, “Mwen wè Satan ka tonbé sòti an syèl kon zéklè.
18 Jesus respondeu:
19 Kouté! Mwen ja bay zòt pouvwa pou zòt pasé anlè sèpan èk èskoupyon, èk pou zòt sa kwazé tout pouvwa lèlmi-an. Anyen pa kay fè zòt mal.
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 Mé, pa kontan paski sé vyé lèspwi-a obéyi zòt, mé pito paski non zòt wéjistwé an syèl.”
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Jézi tè ka widjèwté paski Lèspwi Bondyé té épiʼy, èk i koumansé pwédyé, “Papa mwen, mèt syèl èk latè, mwen ka wimèsyéʼw paski ou pwan bagay ou té ni kachté hòd jan ki ni endikasyon èk jan ki ni lasajès, èk ou moutwé jan ki pa ni endikasyon li. Mèsi Papa, paski sé sa ou té vlé fèt.”
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 Jézi di sé disip li-a, “Papa mwen ja mété tout bagay an lanmen mwen. Pyès moun pa vwéman konnèt ki moun Gason-an yé apa di Papa mwen, èk pyès moun pa vwéman konnèt ki moun Papa-a yé apa di mwen, Gason-an, èk sa mwen ja chwazi pou moutwé li.”
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 Lè Jézi èk sé disip li-a té pa kò yo, Jézi di yo, “I bon pou moun-an ki wè sé bagay sala zòt wè-a!
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 Mwen ka di zòt, an chay pwòfèt èk wa té anvi wè sé bagay sala zòt wè-a mé yo pa té sa, èk yo té anvi tann sa zòt tann-an mé yo pa té sa.”
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 Yon sèten titja lwa sé Jwif-la té ka éséyé kwennen Jézi. I mandéʼy, “Titja, ki sa mwen ni pou fè pou mwen ni lavi étonnèl?”
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 Jézi wéponn li, “Ki sa ki ékwi an lévanjil? Ki sa ou li andidanʼy?”
26 Jesus respondeu:
27 Nonm-lan wéponn, “ ‘Ou ni pou kontan Bondyé Senyèʼw èk tout tjèʼw, èk tout lam ou, èk tout kouway ou, èk tout lidéʼw,’ èk, ‘Ou ni pou kontan pwochenʼw menm kon ou kontan kòʼw.’ ”
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 Jézi diʼy, “Sa ou di-a vwé. Alé èk fè sa épi ou kay ni lavi étonnèl.”
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 Mé nonm-lan té vlé moutwé koté wépons Jézi pa té bon asé, kon sa i mandé Jézi, “Ki moun ki pwochen mwen?”
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 Pou i té èspliké sa Jézi diʼy pawabòl sala, “La té ni yon Jwif ki té ka désann sòti Jérouzalèm pou i alé Jèriko. Yon konpanni vòlè tjenbéʼy, yo tiwé had li anlèʼy, yo bat li èk yo kitéʼy pwèskè mò épi yo alé.
30 Jesus respondeu assim:
31 Kon sa yon pwèt sé Jwif-la té ka désann menm chimen-an, èk lè i wè nonm-lan a tè-a i pasé anlè lòt koté chimen-an.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 Èk osi yon nonm ki ka édé an Kay Bondyé té ka pasé, èk lè i wivé menm koté-a èk i wè nonm-lan a tè-a i pasé anlè lòt koté chimen-an.
32 Também um
33 Mé yon nonm jan péyi Sanmariya té ka pasé épi i wè nonm-lan, èk lè i wè nonm-lan i di bay kòʼy, ‘Menm si nonm sala sé lèlmi mwen, mwen kay édéʼy.’
33 Mas um
34 I alé bòʼy épi i pansé sé koupé-a i té ni-an, i vidé lwil èk diven andidan yo épi i bandé yo ba li. Lè i fini i batjé nonm-lan anlè bouwik li épi i twouvé on plas moun té sa otjipéʼy.
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 Li denmen i pwan dé pyès dajan èk i bay sé moun-an sa. I di yo, ‘Mi, otjipé nonm sala, èk lè mwen ka pasé viwé mwen kay bay zòt sa zòt dépansé an plis.’ ”
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 Kon sa lè Jézi fini i di nonm-lan, “Kilès anpami twa sé nonm sala ou kwè ki sété pwochen nonm-lan sé vòlè-a bat-la?”
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 Titja lwa sé Jwif-la wéponn li, “Nonm-lan i fè lapenn-an.”
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 Kon Jézi èk sé disip li-a té anlè lawout yo, i antwé andidan yon sèten vilaj, èk yon madanm nonʼy sété Mafa wisivwèʼy an kay li.
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 Èk Mafa té ni yon sésé nonʼy sété Mari, i asid an pyé Jézi ka kouté sa i té ka di-a.
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Mafa té kontwayé kont tout sé twavay-la i té ni pou i fè-a. I vini di Jézi, “Mèt, ès ou pa mélé? Sésé mwen kité tout twavay-la anlè kont mwen pou mwen yonn fè! Diʼy vini édé mwen!”
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 Jézi wéponn li, “Mafa, Mafa, ou ka twakasé èk kontwayéʼw pou twòp bagay,
41 Aí o Senhor respondeu:
42 mé sé yon sèl bagay ki nésésè, èk sé Mari ki ja chwazi sa ki pli bon-an, èk pyès moun pa kay pwanʼy lanmenʼy.”
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.