Lucas 6
Almeida Corrigida Fiel (ACF, 1994) vs XGS
1 E aconteceu que, no segundo sábado após o primeiro, passou pelas searas, e os seus discípulos iam arrancando espigas e, esfregando-as com as mãos, as comiam.
1 Jisaso xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ Sabarɨ́á wɨyimɨ witɨ́ omɨŋɨ́yo áwɨnɨmɨ óɨ́yo nuróná witɨ́ siyɨ́ yánɨŋɨ́ sɨŋɨ́ yɨyírɨmɨ́ nemáná mamɨwɨ́ nánɨ wé tɨ́nɨ xwɨyɨxwɨyɨ́ nɨroro nɨgápaŋɨ́ warɨ́ná
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: Por que fazeis o que não é lícito fazer nos sábados?
2 Parisi wa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Soyɨ́né sabarɨ́áyo ‘Ŋwɨ́árɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́yo pí nánɨ aiwá nɨmiaga warɨŋoɨ?” urɨ́agɨ́a
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nunca lestes o que fez Davi quando teve fome, ele e os que com ele estavam?
3 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Mɨxɨ́ ináyɨ́ Depito eŋíná eŋɨ́yɨ́ sɨnɨ ɨ́á mɨroarɨŋɨ́ reŋoɨ? Oweoɨ, ɨ́á nɨroro aiwɨ sɨnɨ nɨjɨ́á mimónɨŋoɨ. O tɨ́nɨ ámá xɨ́o tɨ́nɨ emearɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ agwɨ́ nɨwirɨ́ná
4 Como entrou na casa de Deus, e tomou os pães da proposição, e os comeu, e deu também aos que estavam com ele, os quais não é lícito comer senão só aos sacerdotes?
4 senɨ́á aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ peaxɨ́ tayarɨgɨ́iwámɨ o nɨpáwirɨ ‘Ŋwɨ́árɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́yɨ́, bisɨ́kerɨ́á Gorɨxo nánɨ peaxɨ́ tayarɨgɨ́áyɨ́ nɨmearɨ nɨnɨrɨ xegɨ́ ámá nɨkumɨxɨnɨrɨ emearɨgɨ́áyo mɨnɨ wiŋɨnigɨnɨ. Bisɨ́kerɨ́á peaxɨ́ tayarɨgɨ́á apɨ sa apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwanɨ ananɨ nɨpaxɨ́rɨnɨ.” nurɨrɨ “Depito e yarɨ́ná Gorɨxo mɨxɨ́ wí murɨpa eŋɨ́ eŋagɨ nánɨ gɨ́ wiepɨsarɨŋáowamɨ pí nánɨ mɨxɨ́ urarɨŋoɨ?” urɨmɨnɨrɨ nánɨ e nurɨrɨ
5 E dizia-lhes: O Filho do homem é Senhor até do sábado.
5 “ ‘Sabarɨ́áyo ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ rɨpaxorɨ́anɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá imónɨŋáonɨ Sabarɨ́áyo xiáwonɨrɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
6 E aconteceu também noutro sábado, que entrou na sinagoga, e estava ensinando; e havia ali um homem que tinha a mão direita mirrada.
6 O Sabarɨ́á ámɨ wɨyimɨ rotú aŋɨ́yo nɨpáwirɨ uréwapɨyarɨ́ná ámá wo —O xegɨ́ wé náú kɨrɨŋɨ́ eŋorɨnɨ. O enɨ e ŋweaŋáná
7 E os escribas e fariseus observavam-no, se o curaria no sábado, para acharem de que o acusar.
7 Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́á wa tɨ́nɨ Isɨrerɨyɨ́yá Parisiyɨ rɨnɨŋɨ́yɨ́ wa tɨ́nɨ Jisaso ámá wé kɨrɨŋɨ́ eŋomɨ naŋɨ́ imɨxáná none xwɨyɨ́á oumeaaraneyɨnɨro omɨ xwayɨ́ nɨwɨnɨro ŋweaŋagɨ́a aí
8 Mas ele bem conhecia os seus pensamentos; e disse ao homem que tinha a mão mirrada: Levanta-te, e fica em pé no meio. E, levantando-se ele, ficou em pé.
8 Jisaso awa xɨ́omɨ “Xwɨyɨ́á oumeaaraneyɨ.” nɨyaiwiro ŋweaŋagɨ́a nánɨ dɨŋɨ́ adadɨ́ nɨwirɨ ámá wé kɨrɨŋɨ́ eŋomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nɨwiápɨ́nɨmeámɨ nɨbɨrɨ ámáyo áwɨnɨ e rónapeɨ.” urɨ́agɨ o nɨwiápɨ́nɨmeámɨ nɨbɨrɨ áwɨnɨ e róáná
9 Então Jesus lhes disse: Uma coisa vos hei de perguntar: É lícito nos sábados fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou matar?
9 Jisaso ámá e awí eánɨgɨ́áyo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ yarɨŋɨ́ bɨ oseaimɨnɨ. ‘Sabarɨ́áyo naŋɨ́ nɨwirɨ́náyɨ́, ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ? ‘Sɨpí nɨwirɨ́náyɨ́, ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ? ‘Sabarɨ́áyo ámá naŋɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ naŋɨ́ nimɨxɨrɨ́náyɨ́, ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ? ‘Ámáyo xwɨrɨ́á nikɨxerɨ́náyɨ́, ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ?” nurɨrɨ
10 E, olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. E ele assim o fez, e a mão lhe foi restituída sã como a outra.
10 ámá e éɨ́ ŋweagɨ́á nɨyonɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨmemáná wé kɨrɨŋɨ́ eŋomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Dɨxɨ́ wé irú pɨ́mɨxeɨ.” urɨ́agɨ o e éáná re eŋɨnigɨnɨ. Xegɨ́ wé naŋɨ́ imónɨŋɨnigɨnɨ.
11 E ficaram cheios de furor, e uns com os outros conferenciavam sobre o que fariam a Jesus.
11 Xegɨ́ wé naŋɨ́ imónɨ́agɨ Parisiowa sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨro wigɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ rɨ́ánɨŋɨ́ nɨwóróa úagɨ nuro wigɨ́pɨ jɨ́amɨ dánɨ re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “None Jisasomɨ pí wipaxɨ́rɨnɨ?” rɨnɨgɨ́awixɨnɨ.
12 E aconteceu que naqueles dias subiu ao monte a orar, e passou a noite em oração a Deus.
12 Íná Jisaso xano Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ wimɨnɨrɨ dɨ́wɨ́ mɨŋɨ́yo nɨpeyirɨ sɨ́á ayimɨ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á nura nurɨ
13 E, quando já era dia, chamou a si os seus discípulos, e escolheu doze deles, a quem também deu o nome de apóstolos:
13 rɨxa wɨ́ánɨ wónáná “Wiepɨsarɨŋáyɨ́ obɨ́poyɨ.” nɨrɨrɨ ayo wé wúkaú sɨkwɨ́ waúmɨnɨ nɨrɨ́pearɨ “Nɨgɨ́ wáɨ́ nurɨmeipɨ́rɨ́oyɨ́nérɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ. Ámá wé wúkaú sɨkwɨ́ waú rɨ́peaŋowa wigɨ́ yoɨ́ rowarɨnɨ.
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
14 Saimono, omɨ Jisaso yoɨ́ ámɨ bɨ Pitaoyɨ wɨ́rɨŋorɨnɨ. O tɨ́nɨ omɨ xogwáo Adɨruo tɨ́nɨ Jemiso tɨ́nɨ Jono tɨ́nɨ Piripo tɨ́nɨ Batoromuo tɨ́nɨ
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
15 Matɨyuo tɨ́nɨ Tomaso tɨ́nɨ Arɨpiasomɨ xewaxo Jemiso tɨ́nɨ Saimono tɨ́nɨ —O xegɨ́ yoɨ́ bɨ Seretoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. O tɨ́nɨ
16 E Judas, irmão de Tiago, e Judas Iscariotes, que foi o traidor.
16 Jemisomɨ xewaxo Judaso tɨ́nɨ Isɨkariotɨ dáŋɨ́ Judaso tɨ́nɨ —O Jisaso nánɨ mɨyɨ́ urɨŋorɨnɨ. O tɨ́nɨrɨnɨ.
17 E, descendo com eles, parou num lugar plano, e também um grande número de seus discípulos, e grande multidão de povo de toda a Judéia, e de Jerusalém, e da costa marítima de Tiro e de Sidom; os quais tinham vindo para o ouvir, e serem curados das suas enfermidades,
17 Jisaso ámá xɨ́o rɨ́peáowa tɨ́nɨ dɨ́wɨ́ mɨŋɨ́yo dánɨ nɨwero ayoxɨ́ naŋɨ́ e rówapáná oxɨ́ apɨxɨ́ obaxɨ́ íníná xɨ́omɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ ámá obaxɨ́ Judia pɨropenɨsɨ́yo dáŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ wigɨ́ aŋɨ́ xwé bɨ Jerusaremɨ dáŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ ámá émáyɨ́ aŋɨ́ biaú Taiayɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ Saidonɨyɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ —Aŋɨ́ apiaú rawɨrawá imaŋɨ́ tɨ́nɨ aŋwɨ e ikwɨ́rónɨŋɨ́piaúrɨnɨ. Aŋɨ́ apiaúmɨ dáŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ
18 Como também os atormentados dos espíritos imundos; e eram curados.
18 ayɨ́ Jisasomɨ arɨ́á wianɨro bɨmiro negɨ́ sɨmɨxɨ́yɨ́ naŋɨ́ oneaimɨxɨnɨrɨ bɨmiro oxɨ́ apɨxɨ́ imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxérorɨ xɨxeanɨŋɨ́ wirɨ egɨ́áyɨ́ bɨmiro éáná o imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnɨrɨ ámá nɨyonɨ naŋɨ́ nimɨxa urɨ yarɨ́ná
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe, porque saía dele virtude, e curava a todos.
19 oxɨ́ apɨxɨ́ nɨ́nɨ oyá eŋɨ́ sɨxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ ámá nɨyonɨ píránɨŋɨ́ imɨxarɨŋagɨ nɨwɨnɨro ayɨ́ enɨ nɨbɨro omɨ wé amáɨ́ rónanɨro egɨ́awixɨnɨ.
20 E, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
20 Jisaso xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́yo sɨŋwɨ́ nɨwɨga nurɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né amɨpí nánɨ dɨ́wɨ́ ikeamónarɨgɨ́áyɨ́né Gorɨxo xɨ́o xegɨ́ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ seameŋweanɨ́e páwipɨ́rɨ́a nánɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ oseainɨnɨ.
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
21 Aiwá nánɨ agwɨ ríná dɨ́wɨ́ ikeamónarɨgɨ́áyɨ́né ananɨ aiwá nɨro agwɨ́ ímɨ seayirɨ epɨ́rɨ́a nánɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ oseainɨnɨ. Agwɨ seyɨ́né dɨŋɨ́ sɨpí nɨseairɨ ŋwɨ́ oeáɨ́rɨ aiwɨ rɨ́wéná Gorɨxo píránɨŋɨ́ seameŋweanɨ́e nɨpáwiro nɨŋwearɨ́náyɨ́ rɨpɨ́á rɨpɨ́rɨ́a nánɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ oseainɨnɨ.
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem e quando vos separarem, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como mau, por causa do Filho do homem.
22 Seyɨ́né ámá imónɨŋáonɨ nɨxɨ́darɨgɨ́áyɨ́né eŋagɨ nánɨ ámá wa sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ seairɨ xegɨ́ wúmɨ nánɨ mɨxɨ́ seaxɨ́dowárɨro ikayɨ́wɨ́ nɨsearɨro segɨ́ yoɨ́ xwɨraimɨmɨ́ searɨro seaíáná xwɨrɨ́á mimónɨpanɨ.
23 Folgai nesse dia, exultai; porque eis que é grande o vosso galardão no céu, pois assim faziam os seus pais aos profetas.
23 Ámá wí sɨpí e seaikárarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ́náyɨ́, re yaiwíɨ́rɨxɨnɨ, ‘Nene sɨpí neaikárarɨgɨ́ápa wigɨ́ xiáwowa enɨ Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoagɨ́áwamɨ sɨpí wikáragɨ́árɨ́anɨ?’ nɨyaiwiro seyɨ́né idáná aŋɨ́namɨ nɨpeyiróná Gorɨxo naŋɨ́ wí seaiapɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ nɨmawirɨ nɨxeamorɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ néra úɨ́rɨxɨnɨ.
24 Mas ai de vós, ricos! porque já tendes a vossa consolação.
24 E nerɨ aiwɨ seyɨ́né amɨpí wí mɨmúrónɨpa egɨ́áyɨ́né anɨgwɨnɨ aweyɨ! Sɨ́á wɨyi seyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Agwɨ ríná amɨpí yayɨ́ seainɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ rɨxa nɨmearo sɨrɨ́ munɨ́ nɨŋwearo aiwɨ rɨ́wéná rɨ́nɨŋɨ́ meapɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí seaíwɨnɨgɨnɨ.
25 Ai de vós, os que estais fartos, porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides, porque vos lamentareis e chorareis.
25 Anɨgwɨ íníná aiwá nɨro agwɨ́ ímɨ seayirɨ yarɨgɨ́áyɨ́né, aweyɨ! Sɨ́á wɨyi seyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Rɨ́wéná Gorɨxoyá xwioxɨ́yo mɨpáwí agwɨ́ná epɨ́rɨ́a nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí seaíwɨnɨgɨnɨ. Anɨgwɨ yayɨ́ ero rɨpɨ́á rɨro yarɨgɨ́áyɨ́né, aweyɨ! Sɨ́á wɨyi seyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Rɨ́wéná Gorɨxo ámáyo píránɨŋɨ́ umeŋweanɨ́e mɨpáwipa nerɨ́ná dɨŋɨ́ sɨpí nɨseairɨ ŋwɨ́ eapɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí seaíwɨnɨgɨnɨ.
26 Ai de vós quando todos os homens de vós disserem bem, porque assim faziam seus pais aos falsos profetas.
26 Seyɨ́né ámá nɨ́nɨ seáyɨmɨ seameararɨgɨ́áyɨ́né, aweyɨ! Sɨ́á wɨyi seyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Eŋíná segɨ́ seáwowa mimónɨ́ wɨ́á rókiamoagɨ́áwamɨ seáyɨmɨ umearagɨ́ápa agwɨ seyɨ́né enɨ seáyɨmɨ seameararɨ́ná dɨŋɨ́ re nɨyaiwiro, ‘Nene enɨ ámá Gorɨxoyá mimónɨpa eŋagwɨ nánɨ oyá xwioxɨ́yo páwianɨ́wámanɨ.’ nɨyaiwiro dɨŋɨ́ sɨpí seaíwɨnɨgɨnɨ.
27 Mas a vós, que isto ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam;
27 “E nɨrɨrɨ aiwɨ seyɨ́né arɨ́á niarɨgɨ́áyɨ́né re éɨ́rɨxɨnɨ. Ámá seyɨ́né wikɨ́ seaónɨgɨ́áyo nánɨ seaimónɨrɨ ámá sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ seaiarɨgɨ́áyo naŋɨ́ wimɨxɨro
28 Bendizei os que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
28 ámá ikayɨ́wɨ́ tɨ́nɨ nɨramɨxɨrɨ seararɨgɨ́áyo Gorɨxo píránɨŋɨ́ owimɨxɨnɨrɨ ero ámá xwɨraimɨmɨ́ seararɨgɨ́áyɨ́ naŋɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ wiro éɨ́rɨxɨnɨ.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, nem a túnica recuses;
29 Ámá wo marɨpɨŋwɨ́yo mɨdánɨ reááná ámɨ mɨdánɨ enɨ ananɨ xe reáwɨnɨgɨnɨ. Ámá wo dɨxɨ́ iyɨ́á nɨrɨrápɨrɨ́náyɨ́, xe onɨrápɨnɨrɨ dɨxɨ́ sorɨ́á enɨ ‘Xe onɨrápɨnɨ.’ yaiwíɨrɨxɨnɨ.
30 E dá a qualquer que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho tornes a pedir.
30 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ yarɨŋɨ́ síánáyɨ́, ananɨ mɨnɨ wirɨ gɨyɨ́ gɨyɨ́ rɨrápɨ́áyo ímɨ́ tɨ́nɨ ‘Ámɨ niapɨ́poyɨ.’ murɨpa erɨ éɨrɨxɨnɨ.
31 E como vós quereis que os homens vos façam, da mesma maneira lhes fazei vós, também.
31 ‘Ámá e oniípoyɨ.’ yaiwiarɨŋɨ́pa joxɨ enɨ e wiíɨrɨxɨnɨ.
32 E se amardes aos que vos amam, que recompensa tereis? Também os pecadores amam aos que os amam.
32 Joxɨ re nɨyaiwirɨ́náyɨ́, ‘Ámá nionɨ nánɨ wimónarɨŋɨ́yɨ́ nánɨnɨ nimónarɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ́náyɨ́, ámá gɨyɨ́ seáyɨmɨ rɨmepɨ́rɨ́árɨnɨ? Oweoɨ! Ámá ɨ́wɨ́ néra warɨgɨ́áyɨ́ aí ámá wiwanɨŋɨ́yɨ́ nánɨ wimónarɨŋɨ́yɨ́ nánɨ wimónarɨŋɨ́rɨnɨ. Ayɨnánɨ seyɨ́né nánɨ wimónarɨŋɨ́yɨ́ nánɨnɨ nɨseaimónɨrɨ́náyɨ́, weyɨ́ ámá wí seamearɨpɨ́rɨ́ámanɨ.
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que recompensa tereis? Também os pecadores fazem o mesmo.
33 Seyɨ́né ámá naŋɨ́ seaimɨxarɨgɨ́áyonɨ naŋɨ́ nɨwimɨxɨrɨ́náyɨ́, weyɨ́yɨ́ ámá gɨyɨ́ seamearɨpɨ́rɨ́árɨnɨ? Oweoɨ! Ɨ́wɨ́ néra warɨgɨ́áyɨ́ aí ámá naŋɨ́ wiarɨgɨ́áyo xɨxenɨ naŋɨ́ wiarɨgɨ́árɨnɨ. Ayɨnánɨ ámá seyɨ́né naŋɨ́ seaimɨxarɨgɨ́áyonɨ naŋɨ́ nɨwimɨxɨrɨ́náyɨ́, weyɨ́yɨ́ ámá wí seamearɨpɨ́rɨ́ámanɨ.
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais tornar a receber, que recompensa tereis? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para tornarem a receber outro tanto.
34 Seyɨ́né woxɨ ‘O idáná ámɨ xɨxenɨ niapɨpaxɨ́rɨnɨ.’ yaiwiarɨŋɨ́yonɨ mɨnɨ nɨwirɨ́náyɨ́, weyɨ́yɨ́ ámá gɨyɨ́ seamearɨpɨ́rɨ́árɨnɨ? Oweoɨ! Ámá ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ aí wigɨ́ wɨ́amɨ ‘Idáná ámɨ xɨxenɨ neaiapɨpaxɨ́rɨnɨ.’ yaiwiarɨgɨ́áyo mɨnɨ wiarɨgɨ́árɨnɨ. Ayɨnánɨ woxɨ ‘O idáná ámɨ xɨxenɨ niapɨpaxɨ́rɨnɨ.’ yaiwiarɨŋɨ́yo mɨnɨ nɨwirɨ́náyɨ́, weyɨ́yɨ́ ámá seamearɨpɨ́rɨ́ámanɨ.
35 Amai, pois, a vossos inimigos, e fazei bem, e emprestai, sem nada esperardes, e será grande o vosso galardão, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os ingratos e maus.
35 Ámá seyɨ́né sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ seaiarɨgɨ́áyɨ́ nánɨ seaimónɨrɨ naŋɨ́ wimɨxɨro amɨpí wí mɨnɨ nɨwirɨ́ná ‘Xɨ́oyá enɨ oniapɨnɨ.’ mɨyaiwipa éɨ́rɨxɨnɨ. E nerónáyɨ́, niaíwɨ́ Ŋwɨ́á seáyɨ émɨ ŋweaŋoyá nimónɨro oyá naŋɨ́ wí meapɨ́rɨ́árɨnɨ. Seyɨ́né xɨ́oyá niaíwɨ́ eŋagɨ nánɨ ámá xɨ́omɨ yayɨ́ mɨwíɨ́áyo tɨ́nɨ sɨpínɨ yarɨgɨ́áyo tɨ́nɨ wá wianarɨŋɨ́pa éɨ́rɨxɨnɨ.
36 Sede, pois, misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
36 Segɨ́ ápo ámáyo ayá nurɨmɨxɨrɨ yarɨŋɨ́pa seyɨ́né ayá nurɨmɨxɨro éɨ́rɨxɨnɨ.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; soltai, e soltar-vos-ão.
37 “Joxɨ ámá wo yarɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná ‘O sɨpí yarɨnɨ.’ mɨrɨpanɨ. E nerɨ́náyɨ́, joxɨ nánɨ Gorɨxo ‘O sɨpí yarɨnɨ.’ rɨnɨ́ámanɨ. Joxɨ ámáyo xwɨyɨ́á mumearɨpanɨ. E nerɨ́náyɨ́, Gorɨxo xwɨyɨ́á rɨmearɨnɨ́ámanɨ. Joxɨ ámá wí ɨ́wɨ́ síɨ́ápɨ yokwarɨmɨ́ nɨwiirɨ́náyɨ́, Gorɨxo ananɨ joxɨyáyo yokwarɨmɨ́ siinɨ́árɨnɨ.
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando, vos deitarão no vosso regaço; porque com a mesma medida com que medirdes também vos medirão de novo.
38 Joxɨ ámáyo mɨnɨ nɨwirɨ́ná sɨpɨ́í mɨwipa nerɨ yarɨŋɨ́pa Gorɨxo mɨnɨ siapɨnɨ́árɨnɨ. Ámáyo mɨnɨ nɨwirɨ́ná ‘Xwé owimɨnɨ.’ yaiwiro aiwá sɨxɨ́ ímímɨ́ neróná sɨxɨ́ úroro wé tɨ́nɨ kɨsɨkɨsɨ́ ero nemáná rɨxa nɨyurɨ́nowíáná mɨnɨ nɨwiróná xegɨ́ iyɨ́áyo wiároarɨgɨ́ápa Gorɨxo enɨ xɨxenɨ e mɨnɨ siapɨnɨ́árɨnɨ. Amɨpí xɨxenɨ joxɨ wiarɨŋɨ́pa Gorɨxo xɨxenɨ e siapɨnɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
39 E dizia-lhes uma parábola: Pode porventura o cego guiar o cego? Não cairão ambos na cova?
39 Jisaso xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ nionɨ urarɨŋá jɨ́ayɨ́ arɨ́á nikeamoro ámá sɨŋwɨ́ supárɨŋɨ́ imónɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né ‘Sɨŋwɨ́ supárɨŋɨ́ wo wɨ́omɨ ananɨ nipemeámɨ óɨ́yo unɨŋoɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ? Awaú nɨwaúnɨ xwárɨŋwɨ́yo eaínɨpɨsɨ́iɨ.” nurɨrɨ
40 O discípulo não é superior a seu mestre, mas todo o que for perfeito será como o seu mestre.
40 xɨ́oyá wiepɨsarɨŋɨ́ seáyɨ e nimónɨro wigɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ ananɨ epɨ́rɨxɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Niaíwowa uréwapɨyarɨŋomɨ seáyɨ e múrónarɨgɨ́ámanɨ. Xámɨ nuréwapɨya numáná eŋáná uréwapɨyarɨŋo tɨ́nɨ xɨxenɨ imónarɨgɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ
41 E por que atentas tu no argueiro que está no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
41 xɨ́oyá wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ ɨ́wɨ́ ayɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ pɨ́nɨ mɨwiárɨpa nero ámá wí yarɨgɨ́áyɨ́ nánɨnɨ “Pɨ́nɨ wiárɨ́poyɨ.” urɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á ámɨ bɨ rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Segɨ́ sɨŋwɨ́yo íkɨ́á xwé wánɨŋɨ́ ŋweaŋagɨ aí sɨŋwɨ́ mainenɨpa nero dɨxɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́ womɨ sɨŋwɨ́ sɨyikwɨ́ onɨmiá bɨ ŋweaŋáná pí nánɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨmeaarɨgɨ́árɨnɨ?
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não atentando tu mesmo na trave que está no teu olho? Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho, e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
42 Íkɨ́á xwé awá segɨ́ sɨŋwɨ́yo ŋweaŋagɨ sɨŋwɨ́ mainenɨpa nerɨ́ná arɨge nerɨ dɨxɨ́ imónɨgɨ́á omɨ ‘Sɨŋwɨ́ sɨyikwɨ́ onɨmiá ŋweaŋɨ́pɨ orɨmeámɨnɨ.’ urɨrɨ́árɨnɨ? Naŋɨ́ rɨrɨ sɨpí rɨrɨ yarɨŋoxɨnɨ, íkɨ́á xwé joxɨyá sɨŋwɨ́yo ŋweaŋɨ́wá emɨ nɨmamónɨmáná sɨŋwɨ́ píránɨŋɨ́ nanɨmáná dɨxɨ́ rɨrɨxɨ́meáoyá sɨŋwɨ́yo onɨmiá ŋweaŋɨ́pɨ ananɨ mearɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
43 Porque não há boa árvore que dê mau fruto, nem má árvore que dê bom fruto.
43 Xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ píránɨŋɨ́ nero oŋweápoyɨnɨrɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á ámɨ bɨ rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Íkɨ́á siyɨwí rɨŋɨ́na sogwɨ́ naŋɨ́ wearɨŋɨ́manɨ. Íkɨ́á onagwá eŋɨ́na sogwɨ́ sɨpí wearɨŋɨ́manɨ.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois não se colhem figos dos espinheiros, nem se vindimam uvas dos abrolhos.
44 Ámá íkɨ́á sogwɨ́ weŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́náyɨ́ dɨŋɨ́ ‘Íkɨ́á yoɨ́ ayo rɨnɨŋɨ́ iyɨ́ rɨwenɨ?’ yaiwiarɨgɨ́árɨnɨ. Íkɨ́á pikɨ́ sogwɨ́ nɨdɨrɨ́náyɨ́ eŋwɨxɨ́yo darɨgɨ́áranɨ? Wainɨ́ sogwɨ́ nɨdɨrɨ́náyɨ́ ará ekɨrɨkwɨ́yo darɨgɨ́áranɨ? Oweoɨ!
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem, e o homem mau, do mau tesouro do seu coração tira o mal, porque da abundância do seu coração fala a boca.
45 Ámá naŋɨ́yɨ́ wigɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ dɨŋɨ́ naŋɨ́ moro píránɨŋɨ́ néra uro yarɨgɨ́árɨnɨ. Ámá sɨpíyɨ́ wigɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ dɨŋɨ́ sɨpí moro ɨ́wɨ́ néra uro yarɨgɨ́árɨnɨ. Ámá xwɨyɨ́á nɨrɨrɨ́náyɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ sɨpí nánɨnɨ dɨŋɨ́ nɨmorɨ́ná sɨpínɨ rarɨgɨ́árɨnɨ. Naŋɨ́ nánɨnɨ nɨmorɨ́ná naŋɨ́nɨ rarɨgɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
46 E por que me chamais, Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu digo?
46 Ewayɨ́ xwɨyɨ́á ámɨ bɨ rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Pí nánɨ ‘Ámɨnáoxɨnɨ, Ámɨnáoxɨnɨ,’ nɨnɨrɨro aiwɨ nionɨ seararɨŋápɨ mepa yarɨŋoɨ?
47 Qualquer que vem a mim e ouve as minhas palavras, e as observa, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
47 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ nionɨ tɨ́ámɨnɨ nɨbɨro nionɨ searɨ́ápɨ arɨ́á nɨniro xɨxenɨ axɨ́pɨ yarɨgɨ́áyɨ́ ‘Ámá ónɨŋɨ́ rimónɨnɨ?’ oyaiwípoyɨnɨrɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á bɨ nɨrɨrɨ sɨwánɨŋɨ́ oseaimɨnɨ.
48 É semelhante ao homem que edificou uma casa, e cavou, e abriu bem fundo, e pôs os alicerces sobre a rocha; e, vindo a enchente, bateu com ímpeto a corrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque estava fundada sobre a rocha.
48 Ámá o sɨ́ŋá aŋɨ́ nɨmɨrɨrɨ́ná xámɨ sɨ́ŋá nɨta yapɨ́rɨ́e xwɨ́á sewiárɨ́ónɨŋɨ́ xapɨxapɨ́ nɨmirɨ eŋɨ́ tɨ́nɨ ínɨmɨ nɨmiga nɨwémáná sɨ́ŋá yapɨnɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨŋe dánɨ sɨ́ŋá piárá nɨkɨkíróa nɨyapɨrɨ aŋɨ́ mɨrarɨŋónɨŋɨ́ imónɨŋoɨ. Iniá xwé neáɨsáná iniɨgɨ́ waxɨ́ nɨwerɨ́ná aŋiwámɨ nɨmiákwirɨ pɨneámɨnɨrɨ éɨ́yɨ́ o píránɨŋɨ́ mɨrɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ wiŋwɨ́ wí mimeaŋɨnigɨnɨ.
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante ao homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a corrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.
49 E nerɨ aiwɨ ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ nionɨ searɨ́ápɨ arɨ́á nɨniro aí xɨxenɨ axɨ́pɨ mepa yarɨgɨ́áyɨ́ ámá rónɨŋɨ́ imónɨŋoɨ. O aŋɨ́ nɨmɨrɨrɨ́ná sɨ́ŋá piárá yapɨnɨŋe dánɨ sɨ́ŋá nɨkɨkíróa yapɨnɨ nánɨ xwɨ́á bɨ mɨmí úrapí xwɨ́áyonɨ seáyɨ e nɨta nɨpurɨ mɨrárɨ́ɨ́yɨ́ iniɨgɨ́ waxɨ́ nɨweapɨrɨ miákwíáná aŋɨ́nɨ iniɨgɨ́yo nɨpɨneamioarɨ anɨpá imónárɨŋɨnigɨnɨ.” nurɨrɨ “Nene enɨ Jisaso nearɨ́ɨ́pɨ nɨwiaíkirɨ́ná aŋiwá yapɨ Gorɨxo anɨpá neaimɨxɨnɨ́árɨ́anɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ nánɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á apɨ urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.