Atos 27
Ambulas Maprik NT (ABT_MAP) vs VC
1 Kukba Pestas dé wak, “Bulaa guné sipba waare Italina képmaat yéké guné yo.” Naate wadéka de Pol raamény gaba ran du las wawo derét de kure yék, némaan duké. Wani du déku yé Julias dé Romna waariyakwa duké las dé némaan ban rak. Déku duké de wak, “Romna némaan banna waariyakwa du.” Naate de wak. Wani némaan du dé raamény ga kulaknyénytakne yaalan duké téségék, de yaage yémuké.
1 Logo que foi determinado que embarcássemos para a Itália, Paulo foi entregue com outros presos a um centurião da coorte Augusta, chamado Júlio.
2 Véte dé de wale yék. Wuné kéni nyéga kavin ban wale naané yék. Tesalonaikaba yaan ban Aristakas wawo dé naané wale yék. Tesalonaika Masedoniaba dé tu. Ye Adramitiamba yaan sipba naané nak waarék. Wani sip Esiana képmaaba tékwa gayét yéké nae yaléka naané yék.
2 Embarcamos num navio de Adramito que devia costear as terras da Ásia, e levantamos âncora. Em nossa companhia estava Aristarco, macedônio de Tessalônica.
3 Ye gaan kwae ganba naané Saidon saabak. Saabanaka dé waariyakwa duna némaan ban Julias Polét miték dé yak. Yadéka dé Pol déku du taakwaké yéte dé de wale kadému kak. Katakne gwalmu las kérae kure dé sipmét gwaamale yék.
3 No dia seguinte, fazendo escala em Sidônia, Júlio, usando de bondade com Paulo, permitiu-lhe ir ver os seus amigos e prover-se do que havia de necessário.
4 Saidon kulaknyénytakne naané sipba waare naané tépa yék. Yénaka wimut kutdéka Saiprasna képmaa aki tuwa taababa tédéka naané wimut kutmarék yakwa saknwuba yék.
4 Dali, fazendo-nos ao mar, fomos navegando perto das costas de Chipre, por nos serem contrários os ventos.
5 Saipras kus viyaatéknénba dé tu. Saipras talaknatakne kusba ye Silisiana képmaa, Pampiliana képmaa wawo séknaaba tédéka naané vék. Vétakne ye naané Maira saabak. Maira Lisiaba dé tu.
5 Tendo atravessado o mar da Cilícia e da Panfília, chegamos a Mira, cidade da Lícia.
6 Wani gayé saabe naané sipba dawulik. Dawuliye ranaka dé waariyakwa duna némaan du dé Italina képmaat yéran sipké sékale vék. Wani sip Aleksandriaba lé yaak. Sékale vétakne yae dé naanat kwole yédéka naané wani sipba waarék.
6 O centurião encontrou ali um navio de Alexandria, que rumava para a Itália, e fez-nos passar para ele.
7 Waare wimut kutdéka naané wupmalemu nyaa kwekére kwekére yék. Kwekére yéte apa jébaa yadaka naané Naidasnyét vék. Vétakne yéké yanaka dé apakélé wimut kutdéka naané yéké yapatik. Ye nak yaabuba yénaka Kritna képmaa yéknwun tuwa taababa tédéka naané wimut kutmarék yakwa saknwuba yék. Krit kus viyaatéknénba dé tu.
7 Por muitos dias navegamos lentamente e com dificuldade até diante de Cnido, onde o vento não nos permitiu aportar.
8 Ye Salmoni nébat vétakne ye naané Kritna képmaa tékwaba yék. Ye apa jébaa yadaka naané yéknwun taalé saabak. Wani taaléké de wak, “Sip miték tékwa taalé.” Naate de wak. Wani taalé Lasia tékwaba dé tu. Saabe de lékidan ain guba yatjadak, sip nakurakba téluké.
8 Fomos então costeando ao sul da ilha de Creta, junto ao cabo Salmona. Navegando com dificuldade ao longo da costa, chegamos afinal a um lugar, a que chamam Bons Portos, perto do qual está a cidade de Lasaia.
9 Wupmalemu nyaa naané wani taaléba rak. Ranaka de Juda kadému kamarék yadakwa tulé yédéka dé apakélé wimut kutkwa tulé dé yaak. Wani tulé kus némaanba raapte lé waaru. Wani tulé sip kaapuk miték yédakwa.
9 Passara o tempo - já havia passado a época do jejum - e a navegação se tornava perigosa. Paulo advertiu-os:
10 Pol wani tuléké kutdéngte dé sipba rakwa duwat kéni kudi wakwek, “Gunawa, bulaa yénaran apa jébaa yano wupmalemu gwalmu wupmalemu du yalakgé de yo. Waga wuné kutdéngék. Bulaa yémarék yaké naané yo.”
10 Amigos, vejo que a navegação não se fará sem perigo e sem graves danos, não somente ao navio e à sua carga, mas ainda às nossas vidas.
11 Naate wadéka bét sip kutkwa du bét sipna némaan ban bét wak, “Kaapuk. Naané yéké naané yo.” Naate wabétka dé waariyakwa duna némaan du bétku kudi véknwute Polna kudi kaapuk véknwudén.
11 O centurião, porém, dava mais crédito ao piloto e ao mestre do que ao que Paulo dizia.
12 Wani tulé ranan taalé wan yéknwun taalé kaapuk. Apakélé wimut kutdéran bege. Waga kutdéngte bétku kudi véknwutakne de sipba rakwa wupmalemu du de kudi gik, wani taalé kulaknyénytakne yéké. Ye Piniks saabe apakélé wimut kutkwa tulé waba raké de mawulé yak. Piniks wan Kritna képmaaba dé tu. Wani taalé wan wimut kutdéka sip miték tékwa taalé.
12 O porto era impróprio para passar o inverno, pelo que a maior parte deles foi de parecer que se retornasse ao mar, na esperança de chegar a Fenice, para passar ali o inverno, por ser esse um porto de Creta, abrigado dos ventos do sudeste e do nordeste.
13 Kukba dé yéknwun wimut nak saknwuba yae dé kwekére kurék. Kutdéka de wani taalat yéké nae de kudi bulék. Bultakne de guba yatjadadan ain tébére kure waare sipba takne de Kritna képmaa tékwaba kwekére yék.
13 Soprava então brandamente o vento sul. Julgavam poder executar os seus planos. Levantaram a âncora e foram costeando de perto a ilha de Creta.
14 Yédaka bari dé apakélé wimut kurék. Wani wimutna yé Taleo. Wani wimut Kritna képmaaba dé yaak.
14 Mas, não muito depois, veio do lado da ilha um tufão chamado Euroaquilão.
15 Apakélé wimut kutdéka lé sip yéké yapatik. Yéké yapatiléka naané bakna ranaka dé wimut sipmét kure yék.
15 Sem poder resistir à ventania, o navio foi arrebatado e deixamo-nos arrastar.
16 Kure yédéka naané Kodana képmaa tékwaba yék. Koda kus viyaatéknénba dé makwal képmaa tu. Ye apa wimut kutmarék yakwa saknwuba yéte naané apa jébaa yak, makwal bot miték raluké. Naana sip yéléka wani bot kukba lé yék, baagwit lékidan bege.
16 Impelidos rapidamente para uma pequena ilha chamada Cauda, conseguimos, com muito esforço, recolher o batel.
17 De apa jébaa yate de baagwit tébére kure ye de wani makwal bot sipba kusawurék. Kusawure de awuré sipba taknak. Takne de apa baagwit sipba gik, apa ye raluké. Yatakne de wup yak, sip bakna ye Aprikana taaléba tékwa yawusaba waare kapére yamuké. Wup yate de sipba tén baapmu wut lépmwénytakne bakna radaka dé apakélé wimut tépa kutte dé sipmét kure yék. Kure yédéka sip bakna lé yék.
17 Içaram-no e, depois, como meio de segurança, cingiram o navio com cabos. Então, temendo encalhar em Sirte, arriaram as velas e entregaram-se à mercê dos ventos.
18 Apakélé wimut kutdéka lé kus némaanba raapte waarék. Yaléka nak nyaa sipba ran gwalmu de kusba kéraasadak, sip miték yéluké.
18 No dia seguinte, sendo a tempestade ainda mais violenta, atiraram fora a carga.
19 Kéraasadatakne nak nyaa de sipna gwalmu las, baapmu wut, baagwi, mi, waga de kusba kéraasadak.
19 No terceiro dia, atiramos para fora com as nossas próprias mãos os acessórios do navio.
20 Kérasadatakne yéte wupmalemu nyaa rate naané kun nyaat kaapuk vénan. Yanaka dé apakélé wimut wekna dé kurék. Kutdéka naané wak, “Miték yémarék yaké naané yo. Kén yalakgé naané yo.”
20 Ora, não aparecendo por muitos dias nem sol nem estrelas e sendo batidos por forte tempestade, tínhamos por fim perdido toda a esperança de sermos salvos.
21 Wupmalemu nyaa yédéka kadému kaapuk kadan. Yadaka dé Pol raapme deku nyédéba téte dé wak, “Guno, déknyényba wuné gunat kudi wakwek, Kritna képmaa kulaknyénymarék yanoké. Guné wuna kudi véknwugunu mukatik wani apa jébaa yamarék yakatik naané yak. Yano wani gwalmu yalakmarék yakatik dé yak.
21 Desde muito tempo ninguém havia comido nada. Paulo levantou-se no meio deles e disse: Amigos, deveras devíeis ter-me atendido e não ter saído de Creta, e assim evitar esse perigo e essas perdas.
22 Mé véknwu. Naana du nak yalakmarék yaké dé yo. Sip male yalakgé lé yo. Yéknwun mawulé yaké guné yo. Wup yamarék yaké guné yo.
22 Agora, porém, vos admoesto a que tenhais coragem, pois não perecerá nenhum de vós, mas somente o navio.
23 Wuné Gotna du rate wuné déké miték sanévéknwu. Kéni gaan Gotna kudi kure giyaakwa du nak giyae wuné wale téte dé wak, ‘Pol, méné wup yamarék.
23 Esta noite apareceu-me um anjo de Deus, a quem pertenço e a quem sirvo, o qual me disse:
24 Méné némaan banét kudi wakweké méné yo Romba. Got ménat kutkalé dé yo. Kutkalé yate deké wawo miték védu de méné wale sipba yékwa du yalakmarék yaké de yo.’ Naate dé wunat wak.
24 Não temas, Paulo. É necessário que compareças diante de César. Deus deu-te todos os que navegam contigo.
25 Guné wani kudi véknwutakne wup yamarék yaké guné yo. Wunat wakwedén pulak Got yaké dé yo. Déku kudi adél kudi. Waga wuné kutdéngék.
25 Por isso, amigos, coragem! Eu confio em Deus que há de acontecer como me foi dito.
26 Wimut kutte sipmét némaanba kure yédu naané nak nébat waaréké naané yo. Wani képmaa kus viyaatéknénba dé tu.” Naate dé wak.
26 Vamos dar a uma ilha.
27 Naané bakna ranaka apakélé wimut wekna kutte dé sipmét kure yék. Wupmalemu (14) nyaa naané Edria waadakwa kusba naané yék. Ye gaan yaadéka nyédé gubés de sipba jébaa yakwa du kéga de wak, “Gayé nak saabaké naané yo.”
27 Já estávamos na décima quarta noite, pelo mar Adriático, quando, pela meia-noite, os marinheiros pressentiram que estavam perto de alguma terra.
28 Waga wate de apakélé matu lékik, baagwiba. Lékitakne de guba yatjadak. Yatjadatakne de naaknwuk. Naaknwe de kutdéngék. Wupmalemu (37 mita pulak) gu dé ték. Waga kutdéngte walkamu ye de tépa wani matu yatjadak. Yatjadatakne naaknwe de kutdéngék. Walkamu gu dé ték (28 mita pulak).
28 Então, atirando a sonda, perceberam que a profundidade era de vinte braças. Depois, um pouco mais adiante, viram que era de quinze braças.
29 Waga kutdéngte de wup yak, sip ye matu rakwa taaléba waarémuké. Yate de lékidan apa ain wan véti wan véti sipna kukba guba yatjadak, sip apa ye waba téluké.
29 Temendo que déssemos em algum recife, lançaram quatro âncoras da popa, esperando ansiosos que amanhecesse o dia.
30 Yatakne de mawulé yak, nyaa bari véduké. Yate de sipba jébaa yakwa du de yaabuké sékalék. Sékalte de déknyényba taknadan makwal bot kérae baagwiba lékitakne de kusba kusadak. Kusadatakne sipba téte yénaa yate de wak, “Naané dawuliye sipna maaknat ye lékinan ain las wawo guba yatjadaké naané yo, sip apa ye téluké.”
30 Imediatamente, os marinheiros procuraram fugir e, sob o pretexto de largar as âncoras da proa, lançaram o bote ao mar.
31 Naate wadaka dé Pol waariyakwa du, deku némaan dut wawo dé wak, “Wani du sipba ramarék yadaran guné yalakgé guné yo.”
31 Paulo disse ao centurião e aos soldados: Se estes homens não permanecerem no navio, não podereis salvar-vos.
32 Naate wadéka de waariyakwa du botba lékidan baagwi tépaknék. Tépakdaka wani makwal bot bakna lé yék.
32 Os soldados cortaram, então, os cabos do bote e deixaram-no cair.
33 Nyaa yaalaké yadéka dé Pol akwi duwat wak, “Kadému mé ka. Wupmalemu (14) nyaa guné wup yate kadému las kaapuk kagunén.
33 Enquanto ia amanhecendo, Paulo encorajou a todos que comessem alguma coisa, e disse: Já faz hoje catorze dias que estais em jejum, sem comer nada.
34 Mé véknwu. Wup yamarék. Guné miték raké guné yo. Yalakmarék yaké guné yo. Bulaa mé ka. Kagunu guna biyaa apa yadu guné apa yate miték yéké guné yo. Kadému kamarék yagunéran guné apa yamarék yate yalakgé guné yo.”
34 Rogo-vos que comais alguma coisa, no interesse de vossa vida, porque nem um cabelo da cabeça de alguém de vós perecerá.
35 Naate watakne dé kadému kérae deku méniba téte dé Gorét wak, “Got, yéknwun kadému ménébu tiyaak.” Naate watakne kadému bule dé kak.
35 Tendo dito isso, tomou do pão, pronunciou uma bênção na presença de todos e, depois de parti-lo, começou a comer.
36 Pol kadéka de akwi du véte yéknwun mawulé yate de kadému kak.
36 Com isso, todos cobraram ânimo e puseram-se igualmente a comer.
37 Naané wani sipba yén du wupmalemu (276).
37 No navio éramos ao todo duzentas e setenta e seis pessoas.
38 Wani kadému katakne kéga de wak, “Wupmalemu gwalmu sipba ramarék yadéran sip nébat miték yéké lé yo.” Waga sanévéknwute de sipba ran wit sék las kusnyét kéraasadak.
38 Depois de terem comido à vontade, aliviaram o navio, atirando o trigo ao mar.
39 Nyaa yaaladéka de nébat nak vék. Véte wani nébat las kaapuk kutdéngdan. Kutdéngmarék yate de vék yéknwun yawusa yéknwun taaléba radéka. Véte kéga de wak, “Sal sip wani yawusaba waare miték raké lé yo, kapu kaapuk?”
39 Afinal, clareou o dia. Os marinheiros não reconheceram a terra, mas viram uma enseada com uma praia, na qual tencionavam encalhar o navio, caso o pudessem.
40 Waga sanévéknwute de apa ainba déknyényba lékidan baagwi tépakdaka dé apa ain kusba rak. Radéka de déknyényba mitakwiba gidan baagwi lépmwényék. Du wani mitakwiba kutdéka lé sip kedéng yu. Baagwi lépmwénytakne de sipna maaknaba tén baapmu wut tépa kusawurék, wimut kutdu sip bari yéluké. Kusawurédaka lé sip yék.
40 Levantaram as âncoras e largaram ao mesmo tempo as amarras dos lemes. Desfraldaram ao vento a vela mestra e rumaram para a praia.
41 Ye lé sip matu rakwa taaléba nak waarék. Waare apa yadéka lé yéké yapatik. Yaléka lé kus némaanba raapme yae lé sipba viyaaléka lé sipna kuk pukaaké yak.
41 Mas deram numa língua de terra, e o navio encalhou aí. A proa, encalhada, permanecia imóvel, ao mesmo tempo que a popa se abria com a força do mar.
42 Yaléka de waariyakwa du raamény gaba tén duwat viyaapérekgé bulék, nak dawuliye vétkére ye yaage yémuké.
42 Os soldados tencionavam matar os presos, por temerem que algum deles fugisse a nado.
43 Waga buldaka dé waariyakwa duna némaan du dé Polét kutkalé yaké nae dé derét wak, “Kaapuk. Waga yamarék yaké guné yo.” Naate watakne dé naanat wak, “Guné, vétké kutdéngkwa du, guné sip kulaknyénytakne kusba dawuliye vétkére ye nébu taale saabaké guné yo.
43 O centurião, porém, querendo salvar Paulo, impediu que o fizessem e ordenou que aqueles que pudessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 Guné, vétmarék yakwa du, juwi mi, pukaan miba kure kwaagunu lé kus gunat kure yéké lé yo nébat.” Naate wadéka naané waga yak. Waga ye naané akwi miték yék nébat. Du nak kaapuk yalakdén.
44 Os demais, uns atingiram a terra em tábuas, outros em cima dos destroços do navio. Desse modo, todos conseguiram chegar à terra, sãos e salvos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.