1 Coríntios 15

Ambulas Maprik NT (ABT_MAP) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Krais Jisasna jébaaba yaale wuna némaadugu wayéknaje nyangegu pulak rakwa du taakwa, mé véknwu. Gunat Krais Jisaské wakwewurén kudiké sanévéknwugunuké wuné mawulé yo. Guné wani kudi véknwugunéka guna mawulé apa yate miték dé tu.
1 Agora, irmãos, quero que lembrem do evangelho que eu anunciei a vocês, o qual vocês aceitaram e no qual continuam firmes.
2 Guné wani kudi miték véknwusaakugunéran, Got gunéké kulé mawulé kwayédu guné miték rasaakuké guné yo apuba apuba. Guné wani kudi miték véknwumarék yagunéran guné miték rasaakumarék yaké guné yo.
2 A mensagem que anunciei a vocês é o evangelho, por meio do qual vocês são salvos, se continuarem firmes nele. A não ser que não tenha adiantado nada vocês crerem nele.
3 Wuné Krais Jisasna kudi véknwe wunébu gunat wakwek. Wakwete wuné gunat wak. Wan némaa kudi. Wani kudi kéga: Krais Jisas yanan kapéredi muké dé kiyaak, déknyényba Gotna nyégaba kavidan pulak.
3 Eu passei para vocês o ensinamento que recebi e que é da mais alta importância: Cristo morreu pelos nossos pecados, como está escrito nas Escrituras Sagradas ;
4 Kiyaadéka de waaguba rémék. Rémtaknadaka nyaa vétik yédéka ganbaba Got wadéka dé tépa nébéle raapmék. Déknyényba wani muké wawo de kavik Gotna nyégaba.
4 ele foi sepultado e, no terceiro dia, foi ressuscitado, como está escrito nas Escrituras;
5 Nébéle raapme taale dé Krais Jisas Pitaké yédéka dé Pita dérét vék. Védéka kukba dé wale yeyé yeyan duké yédéka de akwi dérét vék.
5 e apareceu a Pedro e depois aos doze apóstolos .
6 Kukba dé wupmalemu (500 pulak) du taakwaké yédéka de dérét vék. Wani du taakwa déknyényba déku jébaaba de yaalak. Wani du taakwa wupmalemu de wekna ro. Las debu kiyaak.
6 Depois apareceu, de uma só vez, a mais de quinhentos seguidores, dos quais a maior parte ainda vive, mas alguns já morreram.
7 Kukba Krais Jisas dé némaan du Jems, Jisasna kudi kure yaakwa duké las wawo yédéka de akwi dérét vék. Krais Jisas nébéle raapdénké naané miték kutdéngké naané yo, wupmalemu du taakwa dérét védan bege.
7 Em seguida apareceu a Tiago e, mais tarde, a todos os apóstolos.
8 Sésékukba wunéké yaadéka wuné dérét vék. Néwaa nyaan miték témarék ye bari kéraaléka nyaan yéknwun yamarék yadékwa pulak, wuné yéknwun yamarék yawuréka dé wunéké yaadéka wuné dérét vék.
8 Por último, depois de todos, ele apareceu também a mim, como para alguém nascido fora de tempo.
9 Kéni kudiké sanévéknwute wuné wunéké waga wak. Krais Jisasna kudi kure yaakwa nak du de némaan du de ro. Wuné Krais Jisasna kudi kure yaakwa du wuné bakna du wuné ro. Déknyényba wuné Gotna du taakwat yaalébaanék. Yéknwun du kaapuk rawurén. Nak du wunéké kéga wadaran, “Yaga pulak dé Krais Jisasna yéba kudi wakweké dé yo? Dé yéknwun du kaapuk. Déké ‘Krais Jisasna du’ naamarék yaké naané yo. Dé Gotna du taakwat yaalébaandén bege.” Naate wadaran de adél kudi waké de yo.
9 De fato, eu sou o menos importante dos apóstolos e até nem mereço ser chamado de apóstolo, pois persegui a Igreja de Deus.
10 Wan Got dé wunéké miték vék. Véte yéknwun mawulé tiyaadék bulaa wuné Krais Jisasna kudi kure yaakwa du wuné ro. Got wunéké yéknwun mawulé tiyaadék wuné bakna kaapuk rawurékwa. Tiyaadén jébaa yate wuné apa jébaa yo. Yawurékwa jébaa nak duna jébaat débu talaknak. Wuné kapmu wani jébaa kaapuk yawurékwa. Got wunéké mawulé lékte wunat kutkalé yadék wuné wani jébaa yo.
10 Mas pela graça de Deus sou o que sou, e a graça que ele me deu não ficou sem resultados. Pelo contrário, eu tenho trabalhado muito mais do que todos os outros apóstolos. No entanto não sou eu quem tem feito isso, e sim a graça de Deus que está comigo.
11 Krais Jisasna kudi kure yaakwa nak du déké jébaa yadaka wuné wawo déké jébaa wuné yo. Naanéké sanévéknwumarék yaké guné yo. Wakwenan kudiké sanévéknwuké guné yo. Naané nakurak kudi gunat naanébu wakwek, Krais Jisas kiyae tépa nébéle raapdénké. Wani kudiké wekna sanévéknwuké guné yo. Guné wani kudi véknwe guné wak, “Wan adél.” Naate wate guné yéknwun mawulé yate miték ro.
11 Assim, não importa se a mensagem foi entregue por mim ou se foi entregue por eles; o importante é que foi isso que todos nós anunciamos, e foi nisso que vocês creram.
12 Mé véknwu. Krais Jisas kiyaadéka Got wadéka tépa nébéle raapdénké naané saaki wakweyo. Wakwenaka guné miték véknwu. Bulaa guna du las kéga de wo, “Kiyaan du taakwa tépa nébéle raapmarék yaké de yo.” Naate wate kwatkwa rate de kaapuk miték wadakwa.
12 Se a nossa mensagem é que Cristo foi ressuscitado, como é que alguns de vocês dizem que os mortos não vão ressuscitar?
13 De adél kudi wado mukatik, Krais Jisas kiyae dé Gotna kudi véknwumarék ye tépa nébéle raapmarék yakatik dé yak.
13 Se não existe a ressurreição de mortos, então quer dizer que Cristo não foi ressuscitado.
14 Krais Jisas kiyae, dé tépa nébéle raapmarék yadu mukatik, naané Gotna kudi wakwekwa du adél kudi wakwemarék yano, guné déké miték sanévéknwute guné miték yamarék yakatik guné yak.
14 E, se Cristo não foi ressuscitado, nós não temos nada para anunciar, e vocês não têm nada para crer.
15 Naané kéga naané wak, “Krais Jisas kiyaadéka Got wadéka dé tépa nébéle raapmék.” Naate wananké, Jisas nébéle raapduké Got wamarék yadu mukatik, naané yénaa kudi wakwekatik naané yak Gotké. Kwatkwa du de wo, “De tépa nébéle raapdoké, Got kiyaan du taakwat wamarék yaké dé yo.” Deku kudi adél yadu mukatik, Jisas nébéle raapduké, Got dérét wamarék yakatik dé yak. Deku kudi adél kudi kaapuk. Wan yénaa kudi. De tépa nébéle raapdoké, Got kiyaan du taakwat dé wo.
15 E mais ainda: nesse caso estaríamos mentindo contra Deus, porque afirmamos que ele ressuscitou Cristo. Mas, se é verdade que os mortos não são ressuscitados, então Deus não ressuscitou Cristo.
16 Got kiyaan du taakwat tépa nébéle raapdoké, wamarék yadu mukatik, naané kéga wano, “Krais Jisas kiyaadéka Got dérét kaapuk wadén, dé tépa nébéle raapduké.” Waga wamarék yaké naané yo, Got wadék Krais Jisas tépa nébéle raapdén bege.
16 Porque, se os mortos não são ressuscitados, Cristo também não foi ressuscitado.
17 Krais Jisas kiyae dé tépa nébéle raapduké Got wamarék yadu mukatik, guné déké miték sanévéknwugunu dé gunat kutkalé yamarék yadu. Waga yamarék yadu mukatik, guné kapéredi mu yakwa du taakwa Gotna méniba rasaakugunu.
17 E, se Cristo não foi ressuscitado, a fé que vocês têm é uma ilusão, e vocês continuam perdidos nos seus pecados.
18 Got kiyaan du taakwa nébéle raapdoké wamarék yadu, kwatkwa duna kudi adél yadu mukatik, Krais Jisasna kudi miték véknwe kiyaan du taakwa Got wale rasaakumarék yado. De yalakdo.
18 Se Cristo não ressuscitou, os que morreram crendo nele estão perdidos.
19 Naané Krais Jisasna kudi miték véknwuno, Got naanat kutkalé yadu, naané kéni képmaaba male miték rate, kukba kiyaano, naanat kutkalé yamarék yadu mukatik, naané miték ramarék yano. Waga yamarék yano mukatik, nak du taakwa naanéké kéga wado, “Kape du taakwa. Naané deké mawulé lékgé naané yo. De yénaa kudi wakwete de waagété mawulé yo. Deku waagété mawulé nak du taakwana waagété mawulat débu talaknak.” Waga wamarék yaké de yo, Got kukba wawo naanat kutkalé yadéran bege.
19 Se a nossa esperança em Cristo só vale para esta vida, nós somos as pessoas mais infelizes deste mundo.
20 Deku kudi yénaa kudi. Krais Jisas kiyaadéka Got wadéka dé tépa nébéle raapmék. Wan adél kudi. Kukba Got wadu de kiyaan du taakwa tépa nébéle raapké de yo. Waga kutdéngké naané yo, Got Krais Jisasnyét taale waga wadén bege.
20 Mas a verdade é que Cristo foi ressuscitado, e isso é a garantia de que os que estão mortos também serão ressuscitados.
21 Déknyényba du nak Adam, dé kapéredi mu yak. Yadék akwi du taakwa de kiyao. Nak du Krais Jisas, dé naanéké yéknwun jébaa dé yak. Yadénké, Got wadu kiyaan du taakwa tépa nébéle raapké de yo. Akwi du taakwa wan Adamna képmawaara naané ro. Yate naané kapéredi mu yate re kiyaaké naané yo. Naané Krais Jisasna jébaaba yaalan du taakwa déku kémba naané ro. Rate kukba kiyaano, Got wadu, naané Krais Jisasna jébaaba yaalan du taakwa tépa nébéle raapme dé wale apuba apuba miték rasaakuké naané yo.
21 Porque, assim como por meio de um homem veio a morte, assim também por meio de um homem veio a ressurreição.
22 — ausente —
22 Assim como, por estarem unidos com Adão, todos morrem, assim também, por estarem unidos com Cristo, todos ressuscitarão.
23 Déknyényba Got dé wak, Krais Jisas taale nébéle raapdu, naané kukba nébéle raapnoké. Wadéka taale Krais Jisas yanan kapéredi muké kiyaadéka Got wadéka dé tépa nébéle raapmék. Kukba Krais Jisas tépa gwaamale yae wadu naané déku jébaaba yaalan du taakwa akwi tépa nébéle raapké naané yo.
23 Porém cada um será ressuscitado na sua vez: Cristo, o primeiro de todos; depois os que são de Cristo, quando ele vier;
24 Krais tépa gwaamale yaadéran tulé akwi mu kaapuk yaké dé yo. Krais Jisas némaan ban raké dé yo. Radu Got wadu déku maamat viyaadu déku apa deku apat talaknaké dé yo. Talaknadu dé deké wawo némaan ban radu de wawo déku kudi véknwuké de yo. Krais Jisas dé déku jébaaké kélik yan némaan du, déku jébaaké kélik yan gapman, Setenna kémét wawo yaalébaanké dé yo. Kukba dé kiyaanakwa paaté yaalébaanké dé yo. Yaalébaandu wani tulé raran du taakwa kiyaamarék yaké de yo. Krais Jisasna apa déku maamana apat akwi talaknadu dé déku du taakwa akwi mu wawo déku yaapa Gotké kwayéké dé yo. Kwayédu dé Got némaan ban rate deké apa yaké dé yo.
24 e então virá o fim. Cristo destruirá todos os governos espirituais, todas as autoridades e poderes e entregará o Reino a Deus, o Pai.
25 — ausente —
25 Pois Cristo tem de reinar até que Deus faça com que ele domine todos os inimigos.
26 — ausente —
26 O último inimigo que será destruído é a morte.
27 Krais kiyaanakwa paaté yaalébaandéranké, Gotna nyégaba déku du nak kéni kudi dé kavik: Got débu wak, déku apa akwi du taakwa akwi mu wawo deku apat talaknadu dé némaan ban raduké. Wani du wani kudi kavite, akwi muké némaan ban radéranké kavite, Gotké kaapuk wadén. Krais Jisas akwi du taakwa akwi muké wawo némaan ban raké dé yo. Waga radéranké Got débu wak. Wadénké, Krais Jisas dé Gotké némaan ban ramarék yaké dé yo.
27 As Escrituras Sagradas dizem: “Deus pôs todas as coisas debaixo do domínio dele.” É claro que dentro das palavras “todas as coisas” não está o próprio Deus, que põe tudo debaixo do domínio de Cristo.
28 Krais Jisas akwi du taakwa, akwi muké wawo, némaan ban rate, dé wani du taakwa wani mu wawo déku yaapa Gotké kwayéké dé yo. Kwayédu dé Got kapmu némaan ban raké dé yo, akwi du taakwa, akwi muké wawo.
28 Mas, quando tudo for dominado por Cristo, então o próprio Cristo, que é o Filho, se colocará debaixo do domínio de Deus, que pôs todas as coisas debaixo do domínio dele. Então Deus reinará completamente sobre tudo.
29 Krais kiyae nébéle raapdén kudi adél yamarék yaran, guna du taakwa las kiyaan du taakwaké sanévéknwute, Némaan Ban Jisasna yéba tépa gu yaakute, de kaapuk miték yadakwa. Du las de wo, “Kiyaan du taakwa nébéle raapdoké Got wamarék yaké dé yo.” Naate wado kiyaan du taakwa nébéle raapmarék yadaran, guna du taakwa las kiyaan du taakwaké sanévéknwute, Némaan Ban Jisasna yéba tépa gu yaakute, de derét kutkalé yamarék yaké de yo.
29 Pensem agora nas pessoas que são batizadas em favor dos mortos : o que é que elas esperam conseguir? Se os mortos não são ressuscitados, por que é que essas pessoas se batizam em favor deles?
30 Kiyaan du taakwa nébéle raapmarék yado mukatik naané Gotna jébaa yate, naanat yaalébaanké mawulé yaran duké yémarék yano. Naané kutdéngék. De naanat viyaado kiyaanaran Got wadu naané tépa nébéle raapké naané yo. Waga kutdéngte naané deku taalat yéte naané yéknwun mawulé yo.
30 E, quanto a nós, por que é que nos colocamos em perigo a toda hora?
31 Krais Jisasna jébaaba yaalan du taakwa, guné naana Némaan Ban Jisas wale nakurak mawulé yate ragunéka, wuné gunéké duséknét kapére yo. Wan adél. Gunéké duséknét kapére yate wuné gunat kéni adél kudi wuné wo. Akwi nyaa de wupmalemu du wunat viyaapérekgé de sanévéknwu.
31 Irmãos, eu enfrento a morte todos os dias. Se afirmo isso, é pelo orgulho que tenho de vocês, pois estamos todos unidos com Cristo Jesus, o nosso Senhor.
32 Kéni gayé Epesasba rakwa du de kwatbosa yakwa pulak, wunat viyaapérekgé de yak. Kiyaan du taakwa nébéle raapmarék yadaran naané las du yakwa pulak mé yano. Wani du de wo, “Dékumuk. Kiyae kaapuk yaké naané yo. Kukba ramarék yaké naané yo. Bulaa naané miték ro. Naané wupmalemu kadému gu kaké naané yo. Ye kukba bakna kiyaaké naané yo.” Naate wate de yéknwun kudi kaapuk wadakwa. Waga naané kutdéngék. Kutdéngte naané de yakwa pulak, yamarék yaké naané yo.
32 Aqui em Éfeso eu lutei contra inimigos como se lutasse contra animais selvagens. E, se fiz isso somente por interesses humanos, o que foi que eu consegui com isso? Se é verdade que os mortos não são ressuscitados, façamos o que diz o ditado: “Comamos e bebamos porque amanhã morreremos.”
33 Kéni kudi mé véknwu: “Kapéredi mu yakwa du taakwa de wale yeyé yeyakwa du taakwana mawulé de yaalébaanu.” Wani kudi wan adél kudi. De gunat yénaa yamuké, guné miték sanévéknwe, de wale yeyé yeyamarék yaké guné yo.
33 Não se enganem: “As más companhias estragam os bons costumes.”
34 Guné waagété yate kapéredi mawulé guné yak. Yagunén kapéredi mawulé kulaknyénytakne, kapéredi mu tépa yamarék yaké guné yo. Guna du taakwa las Gotké kutdéngmarék yate de wo, “Got kiyaan du taakwat wamarék yaké dé yo, de tépa nébéle raapdoké.” Guné wani muké nyékéri yagunuké wuné wani kudi wakweyo.
34 Comecem de novo a viver uma vida séria e direita e parem de pecar. Para fazer com que vocês fiquem envergonhados, eu digo o seguinte: alguns de vocês não conhecem a Deus.
35 Du las kéga waké de yo, “Kiyaan du taakwa nébéle raapdaran kudi wan waagété kudi. Kiyaan du taakwa yaga pulak nébéle raapké de yo? De yaga pulak sépé kure raké de yo?”
35 Mas alguém perguntará: “Como é que os mortos são ressuscitados? Que tipo de corpo eles vão ter?”
36 Naate wado wuné waké wuné yo: Guné waagété du guné. Mé sanévéknwu. Maaku sék pukaataknagunu képmaaba kwae kukba dé tépa buréle yaalaké dé yo. Rékaa yamarék yan maaku sék pukaataknagunu kukba dé tépa buréle yaalamarék yaké dé yo. Rékaa yan maaku sék pukaataknagunu kukba dé tépa buréle yaalaké dé yo. Maaku sék rékaa ye tépa buréle yaalakwa pulak, du taakwa kiyae tépa nébéle raapké de yo.
36 Seu tolo! Quando você semeia uma semente na terra, ela só brota se morrer.
37 Pukaagunékwa mu wan makwal sék male. Guné maaku apa kaapuk pukaagunékwa. Sék pukaataknagunu buréle yaale maaku apa waaréké dé yo.
37 E o que foi semeado é apenas uma semente, talvez um grão de trigo ou outra semente qualquer e não o corpo já formado da planta que vai crescer.
38 Nak sék nak apa yaalaké dé yo. Yadu nak pulak sék nak pulak apa yaalaké dé yo. Akwi sék deku apa male yaalaké de yo. Wani sékgé Got déku mawuléba wadék de kés pulak nak pulak apa yaalo. Guné sék pukaagunu dé nak pulak mu ye buréle yaalaké dé yo. Sék nak pulak yadékwa pulak, guné kiyaan du taakwa rémgunu de nak pulak sépé ye nébéle raapké de yo.
38 Deus dá a essa semente o corpo que ele quer e dá a cada semente um corpo próprio.
39 Akwi mu nakurak sépé kaapuk kure tédakwa. Kés pulak nak pulak sépé de kure tu. Du de nak pulak sépé kure tu. Jéraaba tékwa kwaami de nak pulak sépé kure tu. Api de nak pulak sépé kure tu. Gukwami de nak pulak sépé kure tu.
39 E a carne dos seres vivos não é toda do mesmo tipo. Os seres humanos têm um tipo de carne; os animais, outro; os pássaros, outro; e os peixes, ainda outro.
40 Nyétba de mu las ro. Képmaaba de mu las ro. Nyétba rakwa mu wan nak pulak. Képmaaba rakwa mu wan nak pulak.
40 Há também corpos do céu e corpos da terra. Existe um tipo de beleza que pertence aos corpos celestes, e há outro que pertence aos corpos terrestres.
41 Nyaa, baapmu, nyétba tékwa akwi kun de akwi wan yéknwun. Nyaa wan nak pulak. Baapmu wan nak pulak. Kun wan nak pulak. Akwi kun nakurak pulak kaapuk tédékwa. Las de walkamu yaa yaanu. Las de némaa yaa yaanu.
41 O sol tem o seu próprio brilho; a lua, outro brilho; e as estrelas têm um brilho diferente. E mesmo as estrelas têm diferentes tipos de brilho.
42 Kiyaan du taakwa tépa nébéle raapme waga male yaké de yo. Du taakwa kiyaadaka naané deku gaaba ségwi rému képmaaba. Wani gaaba ségwi bari biyaapké dé yo. Kiyaan du taakwa nébéle raapme nak pulak sépé kure tédo wani sépé apuba apuba rasaakuké dé yo. Biyaapmarék yaké dé yo.
42 Pois será assim quando os mortos ressuscitarem. Quando o corpo é sepultado, é um corpo mortal; mas, quando for ressuscitado, será imortal .
43 Képmaaba rémnakwa gaaba ségwi wan kapéredi mu, sébayéba yatjadanakwa mu pulak. Tépa nébéle raapran sépé wan yéknwun sépé male. Rémnakwa gaaba ségwi apa kaapuk yakwa. Tépa nébéle raapran sépé apa yaké dé yo.
43 Quando ele é sepultado, é feio e fraco; mas, quando for ressuscitado, será bonito e forte.
44 Rémnakwa gaaba ségwi wan képmaana sépé. Tépa nébéle raapran sépé wan Gotna gayéba raran du taakwana sépé. Képmaana sépé wan nak pulak sépé. Gotna gayéna sépé wan nak pulak sépé.
44 Quando é sepultado, é um corpo material; mas, quando for ressuscitado, será um corpo espiritual. É claro que, se existe um corpo material, então tem de haver também um corpo espiritual.
45 Képmaana sépéké Gotna nyégaba kéni kudi dé kwao: Taale ran du Adam dé kéni képmaana du dé rak. Krais Jisaské de wo, “Kukba ran Adam.” Dé Gotna gayéba giyaan du kulé mawulé tiyaadu naané kulé mawulé kérae apuba apuba miték rasaakuké naané yo.
45 Porque as Escrituras Sagradas dizem: “Adão, o primeiro homem, foi criado como ser vivo.” Mas o último Adão, Jesus Cristo, é o Espírito que dá vida.
46 Naané Gotna gayéba rakwa du taakwana sépé taale kure te kukba naané képmaana sépé kure tu, kapu yaga pulak? Taale naané képmaana du taakwa naané ro. Kukba naané kiyae tépa nébéle raapké naané yo. Raapme Gotna gayéba rakwa du taakwa raké naané yo.
46 Não é o espiritual que vem primeiro, mas sim o material; depois é que vem o espiritual.
47 Taale Got Adamét képmaat dé yak. Yatakne kukba wadéka nak Adam déku nak yé Krais Jisas dé Gotna gayéba giyaak.
47 O primeiro homem foi feito do pó da terra; o segundo veio do céu.
48 Naané kéni képmaaba rakwa du taakwa képmaat yadén du Adam pulak naané ro. Krais Jisas képmaana du kaapuk. Gotna gayéba yaan du dé. Krais Jisasna jébaaba yaale naané déku kémba naané ro. Kukba naané dé rakwa pulak raké naané yo.
48 Os que pertencem à terra são como aquele que foi feito do pó da terra; os que pertencem ao céu são como aquele que veio do céu.
49 Naané kéni képmaaba rate naané Adam pulak képmaana du taakwa naané ro. Naané kukba Gotna gayéba rate, naané Krais Jisas pulak, Gotna gayéba rakwa du taakwa raké naané yo.
49 Assim como somos parecidos com o homem feito do pó da terra, assim também seremos parecidos com o Homem do céu.
50 Guné, wuna du taakwa, mé véknwu. Du taakwa kéni képmaana sépé, biyaapkwa sépé kure téte, de Gotna apa kéraamarék yate déku gayét yémarék yaké de yo. Du taakwana sépé nak pulak yadu e déku gayét yéké de yo. Déku gayéba rakwa gwalmu biyaapmarék yaké dé yo. De déku gayét yédo Got némaan ban rate deké miték véké dé yo. Adél wuné gunat wakweyo.
50 Meus irmãos, o que eu quero dizer é isto: o que é feito de carne e de sangue não pode ter parte no Reino de Deus , e o que é mortal não pode ter a imortalidade.
51 Guné mé véknwu. Wuné paakutaknadék rakwa kudi nak bulaa gunat wakweké wunék. Naané Krais Jisasna du taakwa akwi kiyaamarék yaké naané yo. Got wadu naana sépé nak pulak yaké dé yo.
51 Escutem bem este segredo: nem todos vamos morrer , mas todos nós vamos ser transformados, num instante,
52 Got wadu déku du nak kaany yapévuké dé yo. Yapévudu nyét bari kulabikwa pulak, naana sépé bari bari nak pulak yaké dé yo. Kaany waadu Got wadu Némaan Ban Jisasna jébaaba yaale kiyaan akwi du taakwa nébéle raapké de yo. Raapdo deku sépé nak pulak yadu wani sépé biyaapmarék yaké dé yo. Naané wawo Némaan Ban Jisasna jébaaba yaalan du taakwa képmaaba wekna rano naana sépé nak pulak yaké dé yo. Yadu naané akwi apuba apuba miték rasaakuké naané yo.
52 num abrir e fechar de olhos, quando tocar a última trombeta. Ela tocará, os mortos serão ressuscitados como seres imortais, e todos nós seremos transformados.
53 Got wadu naana sépé nak pulak yate Gotna gayéba raran du taakwana sépé ye rasaakuké dé yo. Biyaapmarék yaké dé yo.
53 Pois este corpo mortal precisa se vestir com o que é imortal; este corpo que vai morrer precisa se vestir com o que não pode morrer.
54 Biyaapkwa sépé wan kapéredi sépé. Wani sépé kulaknyénytakne nak pulak yéknwun sépé kérae naané miték rasaakuké naané yo apuba apuba. Wani tulé kéni kudi, déknyényba Gotna nyégaba kavidan kudi adél yaké dé yo:
54 Assim, quando este corpo mortal se vestir com o que é imortal, quando este corpo que morre se vestir com o que não pode morrer, então acontecerá o que as Escrituras Sagradas dizem: “A morte está destruída! A vitória é completa!”
55 — ausente —
55 “Onde está, ó morte, a sua vitória? Onde está, ó morte, o seu poder de ferir?”
56 Bulaa naané kaagél kure kiyao, kapéredi mu yanan bege. Gotna apa kudi dé yanakwa kapéredi mawulé wakwatnyu. Wani tulé yanan kapéredi mawulé wani apa kudi wawo kaapuk yaké dé yo.
56 O que dá à morte o poder de ferir é o pecado, e o que dá ao pecado o poder de ferir é a lei .
57 Got naanat kutkalé yadék, naana Némaan Ban Krais Jisas kiyaanakwa paaté yaalébaandék, naanéké tiyaadén apa du taakwa kiyaadaran apat débu talaknak. Talaknadénké naané Gotké yéknwun mawulé yate déku yéba kevérékgé naané yo.
57 Mas agradeçamos a Deus, que nos dá a vitória por meio do nosso Senhor Jesus Cristo!
58 Mawulat kapére yawurékwa du taakwa, guné Krais Jisasna jébaaba yaale kiyaan du taakwa nébéle raapdaran kudiké mé sanévéknwu. Sanévéknwugunu guna mawulé apa yate miték téké dé yo. Guné wani adél kudi kulaknyénymarék yaké guné yo. Guné Némaan Ban Krais Jisaské yagunékwa jébaa yasaakuké guné yo. Guné kiyae nébéle raapgunéran tulé Got guna yéknwun jébaa kaataké dé yo. Wan adél. Guné waga kutdéngte, apa yate, déké jébaa yasaakuké guné yo.
58 Portanto, queridos irmãos, continuem fortes e firmes. Continuem ocupados no trabalho do Senhor, pois vocês sabem que todo o seu esforço nesse trabalho sempre traz proveito.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.