João 14
TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN (AAI) vs XGS
1 Jesu ana bai’ufununayah isa eo, “Men kwaniyababan, God kwanitumatum naatu ayu auman kwanitutumu.
1 Wiepɨsarɨŋɨ́yo “Soyɨ́né dɨŋɨ́ rɨ́á mɨseaxepanɨ.” nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ wɨkɨ́roro nionɨ enɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roro éɨ́rɨxɨnɨ.
2 Ayu Tamai ana baremaim bar awah moumurih na’in ti’inu’in naatu ayu anan kwa isa a bar awah anayabuna naatu bar awah men hitama’am na’at, aisim boro a tur ata’owen.
2 Aŋɨ́ gɨ́ ápoyáyo awawá obaxɨ́ ikwɨ́rónɨnɨ. Nionɨ soyɨ́né nánɨ aŋɨ́ wé searoárimɨ́á eŋagɨ nánɨ aŋɨ́ awawá ayɨ́ mikwɨ́rónɨpa nerɨ sɨŋwɨrɨyɨ́, ananɨ áwaŋɨ́ searɨmɨnɨrɨ eŋárɨnɨ.
3 Ayu anan kwa a efan anayayabuna ufunamaim boro taiyuwu anamatabir anan ananawiyi bairi tanan ayu menamaim ama’am kwa boro imaim kwanama.
3 Nionɨ nurɨ aŋɨ́ wé nɨsearoárimɨ ámɨ nɨbɨrɨ soyɨ́né enɨ nionɨ ŋweámɨ́aé nionɨ tɨ́nɨ nawínɨ ŋweapɨ́rɨ́a nánɨ nɨseairɨménapɨmɨ umɨ́árɨnɨ.
4 Ayu efan menamaim anan kwa i kwaso’ob.”
4 Óɨ́ nionɨ aŋɨ́ apimɨ nánɨ umɨ́áyi nánɨ soyɨ́né nɨjɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ
5 Thomas Jesu isan eo, “Regah, aki men aso’ob o menamaim kwenan, ef boro mi’itube anaso’ob?”
5 Tomaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, joxɨ urɨ́e nánɨ none majɨ́á nerane nánɨ arɨge óɨ́ urɨ́áyi nánɨ nɨjɨ́á imónɨŋwɨnɨ?” urɨ́agɨ
6 Jesu iya’afut eo, “Ayu i ef, turobe, naatu yawas. Men yait ta nan Tamai biyan baise ayu’une nan Tamai biyan natit.
6 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá ‘Gorɨxo tɨ́ŋɨ́ e nánɨ úɨmɨgɨnɨ.’ wimónarɨŋɨ́yo nánɨ niɨwanɨŋonɨ óɨ́yínɨŋɨ́ imónɨŋáonɨrɨnɨ. Amɨpí Gorɨxo nánɨ nepa imónɨŋɨ́pɨ ámá ayo sɨwá wirɨ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ sɨxɨ́ umímorɨ yarɨŋáonɨrɨnɨ. Ámá wo óɨ́ wɨyimɨ dánɨ ápo tɨ́ŋɨ́ e nánɨ wímeapaxɨ́manɨ. Nionɨnɨ óɨ́ ápo tɨ́e nánɨyínɨŋɨ́ imónɨŋáonɨrɨnɨ.
7 Kwa anababatun ayu kwanasusu’ubu gewas na’at, Tamai boro auman kwanasu’ub. Bounabo kwasoso’ob naatu kwa’i’itin.”
7 Soyɨ́né nionɨ nánɨ ‘Orɨ́anɨ?’ nɨniaiwiro píránɨŋɨ́ nɨjɨ́á nimónɨro sɨŋwɨrɨyɨ́, gɨ́ ápo nánɨ enɨ píránɨŋɨ́ nɨjɨ́á imónanɨro egɨ́árɨnɨ. E nɨsearɨrɨ aiwɨ agwɨ ríná dánɨ soyɨ́né o nánɨ nɨjɨ́á nimónɨro sɨŋwɨ́ wɨnɨgɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ
8 Philip eo, “Regah Tamat kwi’obaiyi a’itin saise aki boro nuhinafot.”
8 Piripo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, joxɨ ápo sɨwá neaíáná ‘Ayɨ́ apánɨrɨnɨ.’ neaimónarɨnɨ.” urɨ́agɨ
9 Jesu iya’afut eo, “Philip manin maiyow airit tama baise men isu’ubu? Yait ta ayu i’itu Tamai i’itin? Aisimamih ayu isou i’o, ‘Tamat kwi’obaiyi a’itin?’
9 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Piripe, nionɨ soyɨ́né tɨ́nɨ eŋíná dánɨ emeŋá aiwɨ joxɨ nionɨ nánɨ sɨnɨ píránɨŋɨ́ nɨjɨ́á mimónɨpa reŋɨnɨ? Ámá nionɨ sɨŋwɨ́ nanɨ́á gɨyɨ́ gɨyɨ́ ápomɨ enɨ wɨnɨ́áyɨ́ eŋagɨ nánɨ joxɨ pí nánɨ ‘Ápo enɨ sɨwá neaiɨ.’ nɨrarɨŋɨnɨ?
10 Ayu i Tamai wanawananamaim ama’am naatu Tamai ayu wanawana’umaim ema’am. Philip o men kubitumatum? Iti tur i kwa isa ao’o, i men ayu au kokomaim ao’omih baise Tamai ayu wanawana’umaim ema’am bowabow i esisinaf.
10 Ápo xewaxonɨ tɨ́nɨ nawínɨ imónɨrai xewaxonɨ ápo tɨ́nɨ nawínɨ imónɨrai eŋagwɨ́i nánɨ joxɨ sɨnɨ ‘O xano tɨ́nɨ axowaúrɨ́anɨ?’ nɨniaiwirɨ dɨŋɨ́ mɨnɨkwɨ́roarɨŋɨ́ reŋɨnɨ? Xwɨyɨ́á nionɨ seararɨŋápɨ gɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ seararɨŋámanɨ. Amɨpí nionɨ yarɨŋápɨ enɨ ápo, nionɨ tɨ́nɨ nawínɨ imónɨgwɨ́íoyá dɨŋɨ́yo dánɨ yarɨŋárɨnɨ.
11 Kwanitumatum ana maramaim iti tur anao’o, ayu i Tamai wanawanan ama’am naatu Tamai i ayu wanawanau ema’am, o men kwanabitumatum na’at ina’inan asisinaf imaim boro ni’obaiyi kwana’itin.
11 Xwɨyɨ́á nionɨ re searɨ́ápɨ, ‘Ápo nionɨ tɨ́nɨ nawínɨ imónɨrai nionɨ ápo tɨ́nɨ nawínɨ imónɨrai eŋwiɨ.’ searɨ́ápɨ nánɨ ‘Neparɨnɨ.’ nɨyaiwiro dɨŋɨ́ nɨkwɨ́rópoyɨ. ‘E oyaneyɨ.’ mɨseaimónɨpa nerɨ́náyɨ́, emɨmɨ́ amɨpí nionɨ nɨseaíwapɨya barɨ́ná soyɨ́né sɨŋwɨ́ wɨnɨgɨ́ápɨ nánɨnɨ ‘Neparɨnɨ.’ nɨyaiwiro dɨŋɨ́ nɨkwɨ́rópoyɨ.
12 Ayu anababatun a tur ao’owen yait ayu ebitutumu ayu abistan asisinaf boro nasinaf hinamatar, naatu sawar boro au gagamihika nasinaf. Anayabin ayu Tamai isan anan.
12 Aga nepa seararɨŋɨnɨ. Nionɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roarɨgɨ́á gɨyɨ́ gɨyɨ́ amɨpí nionɨ seaíwapɨyarɨŋápɨ enɨ epɨ́rɨ́árɨnɨ. Oyɨ, nionɨ ápo tɨ́e umɨ́á eŋagɨ nánɨ amɨpí nionɨ seaíwapɨyarɨŋápimɨ wiárɨ́ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨ aí epɨ́rɨ́árɨnɨ.
13 Naatu abistanawat ayu wabu’umaim kwafefefeyan boro ana sinaf saise Natun Tamah wabin nabora’ara’ah.
13 Xewaxonɨ eŋɨ́ eánɨŋɨ́ ápoyá ámáyo sɨwá nɨwirɨŋɨ́pimɨ dánɨ ‘Ápo seáyɨ e imónɨŋorɨ́anɨ?’ wiaiwíɨ́rɨxɨnɨrɨ soyɨ́né pí pí nánɨ ápomɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́ná xegɨ́ xewaxonɨmɨ dánɨ nurɨrɨ rɨxɨŋɨ́ uránáyɨ́, nionɨ ananɨ xɨxenɨ nɨseaiimɨ́árɨnɨ.
14 Kwa sawar abistanawat ayu wabu’umaim kwanafefeyan boro anasinaf namatar.
14 Amɨpí ápomɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́ná nionɨmɨ dánɨ nurɨrɨ rɨxɨŋɨ́ urɨ́ápɨ nionɨ ananɨ nɨseaiimɨ́árɨnɨ.
15 “Ayu kwanabiyabuwu na’at, au obaiyunen tur boro kwanabosiyasiyar.
15 “Soyɨ́né nionɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nɨnɨyirɨ́náyɨ́, nionɨ sekaxɨ́ searɨŋápɨ xɨxenɨ xɨ́dɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
16 Naatu ayu boro Tamai anifefeyan i boro kwa a Baibaisayan ta wabin Turobe Ana Anun Kakafiyin nit bairi kwanama wanatowan.
16 Nionɨ ápomɨ rɨxɨŋɨ́ uráná arɨrá seaipaxɨ́ imónɨŋɨ́ ámɨ wo soyɨ́né tɨ́nɨ nawínɨ anɨŋɨ́ íníná ŋweáwɨnɨgɨnɨrɨ segɨ́ tɨ́ámɨnɨ urowárénapɨnɨ́árɨnɨ.
17 Iti tafaram men nab, anayabin i boro men na’itin o boro men nasu’ub. Baise kwa i kwasu’ub, anayabin kwa bairi kwama’am naatu boro wanawanamaim nama.
17 Kwíyɨ́ xɨ́o nánɨ nepa imónɨŋɨ́pɨnɨ seaíwapɨyarɨŋɨ́pɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. Ámá xɨ́omɨ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ kwíyɨ́ xɨ́oyápimɨ mí nɨwómɨxɨro nɨjɨ́á mimónɨpaxɨ́ eŋagɨ nánɨ arɨrá wimɨnɨrɨ enɨ́ápɨ umímɨnɨpaxɨ́ menɨnɨ. E nerɨ aí kwíyɨ́pɨ rɨxa soyɨ́né tɨ́nɨ nawínɨ imónɨŋagɨ nánɨ apɨ nánɨ nɨjɨ́á imónɨŋoɨ. Idáná soyɨ́né enɨ nɨseaímearɨ xwioxɨ́yo seaŋweanɨ́árɨnɨ.
18 Ayu boro men anihamiyi kwanigaganamih, Ayu boro kwa isa anamatabir maiye anan.
18 Nionɨ wimiáoyɨ́nénɨŋɨ́ segɨ́pɨ nɨseawárɨmɨ umɨ́ámanɨ. Ámɨ soyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nánɨ bɨmɨ́árɨnɨ.
19 Mar kafai iti tafaram boro men na’itu, baise kwa boro kwana’itu. Anayabin ayu ama’am isan kwa auman kwama’am.
19 Ámá nionɨ dɨŋɨ́ mɨnɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ sɨŋwɨ́ mɨnanɨpa epɨ́rɨ nánɨ aŋwɨ ayorɨnɨ. E nerɨ aí soyɨ́né ámɨ sɨŋwɨ́ nanɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Nionɨ ámɨ sɨŋɨ́ emɨ́a eŋagɨ nánɨ soyɨ́né enɨ sɨŋɨ́ epɨ́rɨ́árɨnɨ.
20 Nati anamaramaim kwa boro kwanaso’ob ayu i Tamai wanawanan ama’am naatu kwa i ayu wanawanau kwama’am naatu ayu i kwa wanawan ama’am.
20 Sɨ́á soyɨ́né nionɨ ámɨ sɨŋɨ́ éáná nanɨpɨ́rɨ́áyimɨ re nɨyaiwiro nɨjɨ́á imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ, ‘O xano tɨ́nɨ imónɨrɨ eŋáná none xɨ́o tɨ́nɨ imónɨrane xɨ́o none tɨ́nɨ imónɨrɨ eŋagwɨ nánɨ xɨ́o tɨ́nɨ axonerɨnɨ.’ nɨyaiwiro nɨjɨ́á imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
21 “Yait obaiyunen tur bai, ebobosiyasiyar, i ayu ebiyabuwu. Yait ayu ebiyabuwu i Tamai ebiyabuw naatu ayu auman boro aniyabuw naatu ayu taiyuwu anirerereb i isan.”
21 Ámá go go gɨ́ sekaxɨ́ rarɨŋápɨ ɨ́á nɨxɨrɨrɨ nɨxɨ́dɨrɨ́náyɨ́, nionɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nɨyarɨŋorɨnɨ. Nionɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nɨyarɨŋɨ́ gomɨ gomɨ gɨ́ ápo dɨŋɨ́ sɨxɨ́ uyirɨ nionɨ uyirɨ nerɨ niɨwanɨŋonɨ nánɨ yumɨ́í bɨ mɨwí xɨxenɨ sɨwá winɨmɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ
22 Judas (men Judas Iscariot) Jesu isan eo, “Regah aisimamih tafaram ana sabuw men isah inirerereb baise aki akisi isai inirerereb?”
22 Judaso —Isɨkariotɨ dáŋɨ́ Judaso marɨ́áɨ, wiepɨsarɨŋowa Judasoyɨ rɨnɨŋɨ́ worɨnɨ. O re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, pí éagɨ nánɨ ámá nɨ́nɨ xwɨ́á tɨ́yo ŋweagɨ́áyo sɨwá mɨwinɨpa nerɨ newanɨŋonenɨ sɨwá neainɨrɨ́árɨnɨ?” urɨ́agɨ
23 Jesu iya’afutih eo, “Yait ta ayu isou ebiyabow boro au bai’obaiyen nabosiyasiyar? Ayu Tamai boro isan niyabow, naatu ayu Tamai airi biyanamaim ai bar anawowab bairi anama.
23 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá go go nionɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nɨnɨyirɨ́náyɨ́, xwɨyɨ́á nionɨ rarɨŋápɨ xɨ́dɨnɨ́árɨnɨ. Omɨ gɨ́ ápo dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nuyirɨ yawawi o tɨ́ámɨnɨ nɨbɨrai o tɨ́nɨ nawínɨ anɨŋɨ́ ŋweanɨ́wárɨnɨ.
24 Yait ayu isou men ebiyabow au bai’obaiyen boro men nabosiyasiyar naatu iti tur ao kwanonowar i men ayu au turamih baise iti tur ayu Tamai iyafaru anan i biyanane enan.
24 Ámá nionɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ mɨnɨyarɨgɨ́áyɨ́ nionɨ rarɨŋápɨ xɨ́darɨgɨ́ámanɨ. Xwɨyɨ́á nionɨ seararɨ́ná soyɨ́né arɨ́á niarɨgɨ́ápɨ, ayɨ́ nionɨ gɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ rarɨŋápɨmanɨ. Ápo nɨrowárénapɨŋoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ rarɨŋápɨrɨnɨ.” nurɨrɨ
25 “Boun bairit tama’amamaim sawar etei’imak ao kwanowaraka.
25 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ sɨnɨ soyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná amɨpí apɨ nánɨ searɨ́ɨnɨ.
26 Baise Baibaisayan, Anun Kakafiyin, boro Tamai niyun ayu wabu’umaim nan, i boro sawar etei ni’obaibiyi naatu sawar etei’imak au’uwi boro a not nakusisib.
26 E nerɨ aí rɨ́wéná arɨrá seainɨ́o —O kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨrɨnɨ. Xɨ́o ámá nionɨ nɨxɨ́darɨgɨ́áyo nánɨ urowárénapɨnɨ́ápɨrɨnɨ. Apɨ amɨpí nɨ́nɨ nánɨ seaíwapɨyíáná nionɨ nɨseara warɨŋá nɨpɨnɨ nánɨ dɨŋɨ́ seainɨnɨ́árɨnɨ.
27 “Tufuw kwa biyamaim abihamiy, ayu tufuw kwa abit. Iti tufuw i men tafaram kwa bit na’atube abitimih. Yare kouh kwanayey a not men narukasiy naatu men kwanabir.
27 Nionɨ soyɨ́né pɨ́nɨ nɨseawiárɨmɨ nurɨ aiwɨ soyɨ́né nionɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ nɨwayɨrónɨro ŋweapɨ́rɨ́árɨnɨ. Nionɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ nɨwayɨrónɨro ŋweapɨ́rɨ́ápɨ nánɨ nɨrɨrɨ́ná ámá xwɨ́á tɨ́yo dáŋɨ́ wigɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ mɨrarɨŋɨnɨ. Nionɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ aga nɨwayɨrónɨro ŋweapɨ́rɨ́a nánɨ imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Ayɨnánɨ dɨŋɨ́ rɨ́á nɨseaxerɨ wáyɨ́ bɨ minɨpa éɨ́rɨxɨnɨ.
28 Iti tur i ao kwanowaraka. ‘Ayu i anan kwa isa boro anamatabir anan.’ Ayu kwanabiyabuwu na’at, kwaniyasisir ayu i Tamai isan anan anayabin Tamai i ra’at ayu natabiru.
28 Xwɨyɨ́á nionɨ searɨ́á rɨpɨ, ‘Nionɨ pɨ́nɨ nɨseawiárɨmɨ nurɨ ámɨ seyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nánɨ bɨmɨ́árɨnɨ.’ searɨ́ápɨ soyɨ́né rɨxa arɨ́á níoɨ. Nionɨ ápo tɨ́ŋɨ́ e nánɨ umɨ eŋagɨ nánɨ soyɨ́né nepa dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nɨnɨyirɨ́náyɨ́, yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ seainɨmɨnɨrɨ éɨ́rɨnɨ. Ápo seáyɨ e nɨmúroŋo eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
29 Bounaika a tur ao’owenabo sawar hinamatar, imih abistan hinamamatar kwa i kwanitumatum.
29 Soyɨ́né nionɨ searɨ́ápɨ xɨxenɨ imónɨ́agɨ nɨwɨnɨrɨ́ná dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roro ‘Ayɨ́ o nearɨŋɨ́pɨrɨ́anɨ?’ yaiwiro oépoyɨnɨrɨ sɨnɨ mimónɨpa éɨ́mɨ seararɨŋɨnɨ.” nurɨrɨ
30 Ayu boro men tur manin bairit tanao, anayabin tafaram ana kaifenayan kakafin i enan. I aurin fair men ema’am ayu nisnowahu.
30 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Xwɨ́á tɨ́yo meŋweaŋo —O oborɨnɨ. O rɨxa barɨŋagɨ nánɨ nionɨ soyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ ámɨ ayá wí searɨmɨméɨnɨ. O nionɨ eŋɨ́ mɨneánɨŋo eŋagɨ aiwɨ
31 Baise sabuw iti tafaramamaim i hinaso’ob ayu Tamai abiyabow isan imih Tamai abistan eo etatarbaiyunu imaim asisinaf.
31 ámá xwɨ́á tɨ́yo dáŋɨ́yɨ́ nɨ́nɨ re niaiwíɨ́rɨxɨnɨrɨ, ‘O xanomɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ uyiŋorɨ́anɨ?’ niaiwíɨ́rɨxɨnɨrɨ ápo sekaxɨ́ nɨrɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ oemɨnɨ.” nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Re dánɨ nɨwiápɨ́nɨmeámɨ rɨxa owaneyɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.